Kovové mesto Noriľsk: Mráz, izolácia a smrť

Ruský Noriľsk je stopercentné priemyselné mesto, čo o jeho vzhľade, ktorý podlieha účelu, veľa napovedá. 200-tisíc obyvateľov tu žije v extrémnych podmienkach chladu, temna a znečistenia. Je najsevernejším mestom na svete a zároveň druhým najväčším, po Murmansku, za severným polárnym kruhom.

Noriľsk
Noriľsk
Autor:

Dostať sa do tejto sibírskej oblasti, vzdialenej asi 3 000 kilometrov východne od Moskvy, nie je vôbec jednoduché – spôsob a čas príchodu v plnej miere diktujú úrady a počasie.

V roku 2001 vláda dokonca úplne zakázala cudzincom, okrem občanov Bieloruska, prístup do mesta a špeciálnu výnimku udeľuje len ojedinele. Moskva svoje rozhodnutie bližšie nevysvetlila a Noriľsk označila za strategické miesto. Na zozname neprístupných oblastí pritom dovtedy boli len vojenské objekty.

Noriľsk je spojený železnicou s prístavom Dudinka a prístup ponúka aj rieka Jenisej, avšak 2 000 kilometrov dlhá plavba zaberie pomerne veľa času. Do najsevernejšieho sídla je možné aj priletieť, no vrtochy prírody občas prerušia vzdušnú prepravu aj na niekoľko týždňov.

Mesto vzniklo v roku 1935 ako väzenský pracovný tábor, kde režim nútil odsúdencov tvrdo pracovať v baniach za neľudských podmienok a v tuhom mraze. Zdroje uvádzajú, že do roku 1956 z pol milióna otrokov až 18 000 umrelo na zimu a hlad.

Napriek tomu sa mnoho z nich aj po páde stalinizmu rozhodlo v oblasti ostať a naďalej pracovať v baniach, ktoré postavili. Počet obyvateľov sa rapídne zvýšil v roku 2005 – vďaka administratívnemu pripojeniu Talnachu a Kajerkanu; pôvodne tu žilo okolo 130 000 ľudí.

Noriľsk leží na úpätí 1 700-metrovej náhornej plošiny Putorana, kde sa nachádzajú jedny z najrozsiahlejších zásob niklu na svete.

Preto niet divu, že tu postavili najväčší komplex na tavenie ťažkých kovov, ktorý spracúva viac ako 20 percent svetovej produkcie niklu, polovicu celej produkcie paládia, viac ako 10 percent celkej produkcie kobaltu a 3 percentá z produkcie medi.

Noriľský export miestnych hutníckych závodov predstavuje vyše 2 percentá celého ruského HDP.

Život na Sibíri je veľmi ťažký. Noriľsk leží v pásme permanentne zamrznutej pôdy, v zime tu teplota klesá aj pod mínus 30 stupňov a všetko ešte znepríjemňuje častý silný vietor.

Najdepresívnejšia je temnota, počas polárnej noci, od decembra do januára, sa sem po dobu siedmich týždňov nedostane ani jeden slnečný lúč. V lete, keď slnko naopak takmer dva mesiace nezapadá vôbec, sa teplota vyšplhá nakrátko aj na plus 20, nikdy však nestihne roztopiť úplne všetok sneh a ľad v pôde.

Najväčším problémom oblasti je znečistenie ťažobným priemyslom. Ročne sa prostredie zamoruje takmer 4 miliónmi ton medi, olova, kadmia, niklu, arzénu a ďalšími toxickými chemikáliami. Sneh nepadá len biely, často má ružové, žlté, ba aj čierne sfarbenie a kyslé dažde padajú dookola Noriľska na území veľkom ako Nemecko.

Každému návštevníkovi hneď do nosa udrie pach síry, koncentrácia oxidu siričitého v prostredí je taká vysoká, že v okruhu niekoľkých kilometrov nedokáže vyrásť žiada bujnejšia vegetácia. Ak sa aj nejakej tráve či hubám podarí prežiť, sú toxické.

Obyvatelia Noriľska žijú až o 10 rokov kratšie ako priemerný Rus z iného kraja a znečistenie sa podpisuje tiež na zdraví ľudí. Trpia problémami dýchacích ciest a často sa u nich vyskytuje rakovina. Podľa štatistík sú zdravé len 4 % tamojšej dospelej populácie.

Pracovníci z metalurgického závodu síce dostávajú ako náhradu za zlé podmienky 90 dní dovolenky a predčasný odchod do dôchodku vo veku 45 rokov, no penziu si užijú len 5 až 10 rokov.

Ľudia sa sem sťahujú a ostávajú žiť iba kvôli práci, ktorú dostanú v bani a fabrike, no odchod je pre rodiny s deťmi alebo starších dôchodcov takmer nemožný.

Ceny nehnuteľností sú v Noriľsku mimoriadne nízke a aj keď sa majiteľom podarí byt predať, nemôžu si dovoliť kúpiť nový v žiadnej inej časti Ruska.

Tak sú v podstate podobnými väzňami, ako pred rokmi politickí odsúdenci. Žijú, pracujú aj umierajú pre ťažobné spoločnosti.

Zdroj: Amusingplanet­.com; Worstpolluted­.org; Bbc.co.uk; Wikipedia.org

Čítajte viac

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

kúpanie, kúpalisko, kúpanie, plávanie, bazén, voda, leto, plavecké okuliare, dieťa, dovolenka,

Rakúske kúpaliská na skok od Slovenska. Čo ponúkajú a za aké ceny?

28.07.2016 07:00

Čistá voda bazénovej kvality, farebné tobogany, upravené trávniky a dobré služby. Strávte horúci letný deň „po rakúsky“.

Giardino Giusti, Verona, Taliansko, záhrada, zeleň

Rajská záhrada vo Verone: Tu sa pod maskarónom prechádzal Goethe aj Mozart

27.07.2016 07:00

Turisti sa vo Verone hrnú k Júliinmu balkónu. Kto však čítal Goetheho Taliansku cestu, možno zamieri cez Ponte Nuovo ku klenotu ukrytému za domami.

Záhorie, Malacky, zámocký park

V auguste sa ponoríte do histórie Malaciek

19.07.2016 15:00

Konať sa budú vo štvrtok 4. augusta od 19:00, zraz je pri niekdajšom mlyne.

Súťaž - Cestovateľské leto s Pravdou
dôchodok, penzia, dôchodca, dôchodci

Švejna: Z II. piliera si bude môcť vyberať polovica sporiteľov

29.07.2016 12:54

Výber celej sumy alebo aspoň časti úspor v druhom pilieri bude môcť využiť približne polovica sporiteľov.

Saint–Étienne–du–Rouvray, francúzsko,

V súvislosti s útokom vo Francúzsku zatkli utečenca

29.07.2016 12:41

Po utorkovom atentáte v severofrancúzskom kostole zadržali utečenca zo Sýrie, ktorý žije v azylovom zariadení. V súvislosti s útokom sú vo väzbe traja ľudia.

Nemocnica, Zlaté Moravce

Exšéfa nemocnice v Z. Moravciach zatkli v Thajsku, zmizol s pol miliónom

29.07.2016 12:34

Bývalého riaditeľa nemocnice v Zlatých Moravciach zadržali v Thajsku. Michal G. zmizol v roku 2013 a spolu s ním aj viac ako pol milióna eur z účtov nemocnice.

Marián Magát, demonštrácia, utečenci

Extrémista Magát môže za nedovolené ozbrojovanie skončiť za mrežami

29.07.2016 12:16, aktualizované: 13:50

Lídrovi extrémistickej skupiny Mariánovi Magátovi hrozí za nedovolené ozbrojovanie až osem rokov za mrežami.