Päť záhad Brna: Pomätené hodiny, holý zadok, drak či mysteriózne zmiznutia

Brno, to nie je len hrad Špilberk, Villa Tugendhat, Kapucínska hrobka plná múmií mníchov a veľtrhy... Mesto na Morave skrýva omnoho viac zaujímavostí, o ktorých bežný turista ani netuší.

Brno, mesto, Petrov, Kostol sv. Petra a Pavla, mesto, Morava, Česko
Brno
Autor:

Brno leží medzi dvoma hradmi – Špilberkom, na kopci v srdci mesta, a hradom Veveří, ku ktorému môžete doplávať romantickou loďou či parníkom po Brnenskej priehrade. Navštívte zoo s bielymi medveďmi, Starú radnicu s kostýmovanými trubačmi, Mahenovo divadlo, Moravské zemské múzeum alebo sa vydajte po stopách brnenských záhad.

V Brne odbíja poludnie už o 11. hodine

Nad mestom sa vypína kopec Petrov s Chrámom sv. Petra a Pavla, ku ktorému sa viaže nevšedná legenda zo 17. storočia.

V roku 1645 totiž mesto obliehali Švédi na čele s generálom Tortensonem, ktorí si mysleli, že hradby hravo prelomia. Avšak sa prerátali, pretože obyvatelia Brna im dokázali odolávať celé mesiace.

Generála to pomaly, ale isto prestávalo baviť a mal už celého boja po krk. Rozhnevaný dal sám sebe ultimátum, že ak mesto nepadne do nasledujúceho obeda, odtiahne so svojou armádou preč.

Krčmár, ktorý ho začul, všetko rozpovedal veliteľovi brnenskej obrany a ten rýchlo bežal za zvonárom. Na druhý deň, keď sa zdalo že mestské hradby už-už povolia, ozvalo sa z Petrova poludňajšie zvonenie. Keď ho Švédi začuli, zložili zbrane a pobalili sa na odchod. Bolo 11 hodín.

Na pamiatku tohto geniálneho plánu, ktorý Brno zachránil, dodnes hodiny odbíjajú poludnie o šesťdesiat minút skôr.

Najucelenejší zvukový sprievod vydáva o 11. hodine (teda na „brnenské poludnie“) aj tamojší Časostroj – špeciálne hodiny vysoké takmer 6 metrov v tvare žulového stĺpu. Stroj, ktorý meria čas a jeho hodinový mechanizmus je riadený z Frankfurtu nad Mohanom, dokáže vydávať zvuk za pomoci orchestrálnych trubicových zvonov. Práve o 11. vypadne z neho sklenená guľôčka.

Vystrčený zadok

Okrem Chrámu sv. Petra a Pavla je v Brne aj ďalší nádherný svätostánok, Kostol sv. Jakuba. Nie je to však len klasický chrám, ktorý vzbudzuje úctu a bázeň. Pri pohľade na vrchol gotického oblúka nad vchodom návštevníkov prepadne smiech alebo zhrozenie. Trčí tam totiž vystrčený holý zadok škeriaceho sa mužíčka.

Soška tam vraj pribudla vďaka niekdajšiemu sporu o to, ktorý z brnenských kostolov bude krajší, v čase, keď sa oba chrámy stavali. Na stavbu Kostola sv. Jakuba sa totiž podarilo pritiahnuť slávneho staviteľa, čo sa pánom okolo Petrova ťažko prehĺtalo.

Tak sa „postarali“, aby staviteľ musel Brno opustiť ešte pred dokončením kostola. Pred odchodom sa však ešte stihol pomstiť – vytesal z kameňa nehanebného vysmievačika, ktorý natŕča svoje pozadie smerom k petrovskému chrámu.

Snímek 045b.jpg
Autor: Radek Linner, CC BY-SA 3.0https://commons.wikimedia.org/w/index.php?…

Zamurovaný mestský poslanec

Na priečelí zadného traktu Starej radnice z Mečovej ulici je vo výške 4 metrov malá reliéfna kamenná hlavička s tučným nosom. Podľa povesti je to skamenená tvár jedného z brnenských mestských poslancov, ktorý chcel jednej noci v roku 1424 tajne vpustiť husitské vojská do Brna. Sprisahanie sa našťastie odhalilo a zradcu na výstrahu zamurovali zaživa do steny, tak, aby mu bolo vidieť iba tvár, ktorá po jeho smrti skamenela.

Brno (167).jpg
Autor: Dezidor – Vlastní dílo, CC BY 3.0https://commons.wikimedia.org/w/index.php?…

Drak v brnenskej radnici

V podchode budovy radnice visí známy brnenský drak, ktorého vraj dostalo mesto do daru od tureckého sultána. Iní však tvrdia, že dnešného maskota si doviezli Brňania z križiackych výprav.

Ďalší zasa prisahajú, že takýto drak kedysi býval v jaskyni pri rieke Svratky a desil obyvateľov, až kým sa neobjavil statočný cudzinec, ktorý netvorovi nastražil smrtonosnú pascu. Volskú kožu napchal nehaseným vápnom a podstrčil pred jaskyňu obludy. Drak návnadu zhltol, zapil vodou a v momente praskol.

Prečo sa Brňania prepadajú?

Moravská metropola je známa tým, že sa tu v minulosti z času na čas niekto len tak prepadol. Kráčal po ulici a zrazu zmizol a už ho nenašli.

Môže za to rozsiahly systém doteraz úplne nepreskúmaných podzemných chodieb, najmä v okolí Kapustového trhu. Spletitý labyrint sa vinie popod celé historické centrum, takže si pri najbližšej návšteve dávajte dobrý pozor – človek nikdy nevie, čo sa mu počas prechádzky môže stať.

Zdroj: Gotobrno.cz; Kudyznudy.cz; Wikipedia.org

Viac z Moravy:

Súvisiace články:

kúpanie, kúpalisko, kúpanie, plávanie, bazén, voda, leto, plavecké okuliare, dieťa, dovolenka,

Rakúske kúpaliská na skok od slovenských hraníc. Čo ponúkajú a za aké ceny?

28.07.2016 07:00

Čistá voda bazénovej kvality, farebné tobogany, upravené trávniky a dobré služby. Strávte horúci letný deň „po rakúsky“.

Giardino Giusti, Verona, Taliansko, záhrada, zeleň

Rajská záhrada vo Verone: Tu sa pod maskarónom prechádzal Goethe aj Mozart

27.07.2016 07:00

Turisti sa vo Verone hrnú k Júliinmu balkónu. Kto však čítal Goetheho Taliansku cestu, možno zamieri cez Ponte Nuovo ku klenotu ukrytému za domami.

Záhorie, Malacky, zámocký park

V auguste sa ponoríte do histórie Malaciek

19.07.2016 15:00

Konať sa budú vo štvrtok 4. augusta od 19:00, zraz je pri niekdajšom mlyne.

Súťaž - Cestovateľské leto s Pravdou
pošta, poštové služby, list, zásielka, platba

Listy budú drahšie, balíky lacnejšie

28.07.2016 12:00

Slováci čoraz menej posielajú listy. Štátna Slovenská pošta pripravuje ich zdraženie. Na druhej strane nákupy z internetových obchodov zdvihli záujem o prepravu balíkov.

Eduard Adamčík

Rebelanti zo Siete tlačia na dohodu

28.07.2016 12:00

Aj keď pätica nespokojných poslancov už má svojho kandidáta na predsedu, doterajší líder Radoslav Procházka stále nehovorí, či sa bude znovu uchádzať o vedúcu funkciu.

poplatok, dane, odvody, peniaze, banka

Ceny v priemysle naďalej zostávajú za vlaňajškom

28.07.2016 11:10

Ceny v priemysle na Slovensku naďalej zaostávajú za vlaňajškom. V júni boli ceny priemyselných výrobcov v úhrne medziročne nižšie o 4,8 %.

Euro, peniaze, ekonomika, graf

Slovensko dostalo výrazne viac z únie, než do nej dalo

28.07.2016 10:14

Slovensko vyčerpalo z rozpočtu Európskej únie v minulom roku celkovo 3,73 mld. eur.