Socha slobody oslavuje 130 rokov. Tu je 13 málo známych faktov o nej

13 faktov o „Lady Liberty“

1. Farba

V skutočnosti nebola zelená dáma s pochodňou v ruke vôbec zelená. Vedci sa domnievajú, že pôvodne mala tmavohnedú farbu. Osnova sochy je železná a na nej je nabalená medená vrstva, ktorá bola spočiatku práve hnedá.

Takáto farba však vydržala len asi 20 rokov, tvrdia vedci. Postupom času vonkajšia vrstva sochy vetrala a hrdzavela, čím nadobudla zelenú farbu.

2. Pôvod

Socha s celým názvom „Liberty Enlightening the World“ je darom Francúzska Spojeným štátom, avšak len sčasti. Francúzi sa totiž postarali len o sochu, podstavec dodali Spojené štáty.

Zbierka na sochu sa na oboch stranách Atlantiku konala s veľkými ťažkosťami, a tak darček dorazil do Ameriky s desaťročným oneskorením – pôvodne sa mal krst sochy konať pri príležitosti stého výročia americkej nezávislosti v roku 1876.

3. Doprava

Ešte v roku 1878 bola hlava sochy Slobody vystavená na svetovej výstave v Paríži. Potom socha cestovala v 350 kusoch rozložených v 214 škatuliach na prepravnej lodi Isere rozbúreným Atlantickým oceánom do New Yorku.

Jej opätovné zmontovanie trvalo štyri mesiace. Pred tisíckami divákov potom sochu pokrstil 28. októbra 1886 v newyorskom prístave bývalý americký prezident Grover Cleveland.

4. Ostrov

Socha slobody má svoj vlastný ostrov Liberty Island vzdialený od južného Manhattanu asi dva a pol kilometra. Hoci vody okolo ostrova patria štátu New Jersey, za Liberty Island je zodpovedný štát New York.

Ostrov sa predtým volal Bedloe 's Island a nachádzala sa na ňom pevnosť. Svoje súčasné meno dostal ostrov oficiálne až v roku 1956.

5. Obyvatelia

Na ostrove žili ľudia počas viac ako 200 rokov, hoci ich nebolo veľa. Od roku 2014 tam však „Lady Liberty“ býva sama. Jej posledný sused, správca David Luchsinger, odišiel do dôchodku. Luchsinger na slávnom ostrove býval so svojou ženou štyri roky a o sochu sa staral.

V roku 2012 však dom, v ktorom bývali, silne poškodil hurikán Sandy a manželia sa museli dočasne vysťahovať. Správca sochy tak s ňou už síce nebýva, ale nie je osamotená – ročne príde trajektom navštíviť zelenú dámu okolo štyroch miliónov turistov.

6. Hurikán

Sandy poškodil aj samotnú sochu, tú však už opravili a opäť prijíma návštevy. Pri silnom vetre sa socha môže vychyľovať až o osem centimetrov, pochodeň dokonca až o dvanásť.

7. Dizajnér

Sochu navrhol Francúz Frédéric-Auguste Bartholdi. Znázorňuje rímsku bohyňu slobody Libertas. Tvár bohyne modeloval Bartholdi vraj podľa svojej matky.

8. Vzhľad

Výška sochy je 46 metrov bez podstavca, jej nos meria 1,37 metra. „Lady Liberty“ má na sebe rúcho, v ľavej ruke tabuľu s dátumom vyhlásenia americkej nezávislosti a nad hlavu zdvíha pravú ruku s pochodňou. Na hlave má korunu so siedmimi hrotmi, ktoré predstavujú sedem kontinentov.

9. Postoj

„Lady Liberty“ nestojí, ale kráča: má nadvihnuté pravé chodidlo. Okolo chodidiel jej ležia roztrhané reťaze ako symbol oslobodenia.

10. Pochodeň

Jej pochodeň mala pôvodne slúžiť ako maják. Napriek niekoľkoročnej snahe sa ju vedcom nepodarilo dostatočne rozsvietiť, preto dnes nemá žiadnu funkciu.

Pred sto rokmi navyše pravú ruku sochy poškodili nemeckí sabotéri bombovým atentátom, a odvtedy sa môže k pochodni po dlhom rebríku vyšplhať len správca sochy.

11. Múzeum

Turisti môžu navštíviť sochu a po predchádzajúcej dohode i jej korunu. V podstavci sochy sa nachádza malé múzeum. Pred nedávnom americké úrady oznámili, že sa na ostrove bude stavať nové múzeum.

12. Sestry

Socha má mnoho dvojčiat v iných mestách, napríklad v Colmare vo francúzskom Alsasku. Táto napodobenina z umelej živice meria iba dvanásť metrov a rovnako ako jej veľká sestra v New Yorku, aj ona stojí pri vchode do mesta a od roku 2004 víta prichádzajúcich návštevníkov.

A prečo práve v Colmare? Tam sa totiž v roku 1834 narodil architekt Bartholdi. Kým však umelec na soche pracoval celé roky, túto napodobeninu o sto rokov neskôr zhotovili iba za deväť mesiacov.

13. Ikona

Rozliční umelci stvárnili Sochu slobody na svojich obrazoch a úlohu hrá aj v mnohých amerických filmoch. Býva v nich však často zničená, ako napríklad vo filmoch Deň nezávislosti alebo Deň potom.