Banský chodník by podľa predsedu cechu Slavomíra Kyseľu doplnil súčasné náučné chodníky, zaujímavý by mohol byť aj pre základné a stredné školy, využívať by sa dal na výučbu.
Ako Kyseľa uviedol počas konferencie v Poprade venovanej cechu, vybudovať by chceli aj náučné bansko-cyklistické chodníky a geologický park horného Spiša s cieľom jeho zaradenia do Slovenskej banskej cesty. Cech by chcel prepojiť aj horný Spiš so Spišskou Novou Vsou, Slovenským rajom a Liptovom.
Členom Baníckeho cechu Horného Spiša je aj mesto Poprad, ktoré sa usiluje o oživenie zaniknutých banských tradícií, ktorými bola jeho mestská časť Kvetnica v minulosti známa. V minulom roku zabezpečilo vchod do tamojšieho historického baníckeho diela, šachty Strieborná. Cieľom bolo, aby vytekajúca voda z diela nepoškodzovala miestnu komunikáciu.
„Šachtu sme otvorili, vyčistili, spravil sa portál, zabezpečila so, aby sa do nej nikto nedostal,“ povedal pre médiá primátor Popradu Jozef Švagerko.
Aktuálne sa plánuje aj vybudovanie dobového banského gápľa nad šachtou, ktorý by mohol byť podľa primátora zaujímavý aj z hľadiska cestovného ruchu.
„Gápeľ predstavoval funkčné zariadenie, pomocou ktorého sa vyťahovala voda a ruda z bane. Túto iniciatívu začali Kvetničania rozbiehať ešte predtým, než sme sa ako cech začali rozbiehať,“ vysvetlil v minulosti Peter Roth z výboru predsedníctva cechu.
Podľa Kyseľu siaha banská história v oblasti Kvetnice ešte do obdobia niekoľkých storočí pred Kristom, prvá písomná zmienka o samotnej šachte však podľa neho pochádza z roku 1308.
Občianske združenie Banícky cech Horného Spiša chce prostredníctvom viacerých projektov pripomenúť remeslo starých otcov. Jeho cieľom je aj vyhľadávanie a chronologický prieskum starých banských diel v okresoch Poprad, Kežmarok a Stará Ľubovňa.
Rovnako dnes Kyseľa naznačil aj vybudovanie banského, geologického a mineralogického múzea v Poprade. Prostredníctvom cechu mesto Poprad i obce v regióne spoločne vstúpili medzi významné banské mestá a obce Slovenska.
Podľa Rotha bol Horný Spiš kedysi známy baníctvom. „Napríklad obec Hranovnica (okres Poprad) mala štatút banského mestečka, ťažilo sa tu od 12. storočia. Zabudlo sa tiež napríklad na bane v Lopušnej, v obciach Vikartovce, Kravany, Spišské Bystré, Spišský Štiavnik či Vernár. Tento kraj ostal zabudnutý,“ pripomenul v minulosti. Podľa jeho slov je banských diel v regióne ešte dosť funkčných.