Lisabon: Kachličky, kam sa len pozrieš

Sú v metre, v kostoloch aj palácoch. Portugalci si očividne život bez azulejos – keramických kachličiek – nevedia predstaviť. Obkladajú nimi domy znútra aj zvonku. Okrem toho, že sú ich kachličky krásnym výtvarným prvkom, sú aj praktické. Osvedčili sa ako trvanlivý povrch stien, ktorý prispieva k príjemnej teplote v dome. A tiež sú skvelým suvenírom pre turistov.

29.03.2017 07:00
Lisabon, Miradouro de Santa Luzia Foto: ,
Vyhliadka Miradouro de Santa Luzia.
debata

Dnes maľované kachličky v Lisabone predávajú na každom kroku v najrôznejších farbách, veľkostiach i vzoroch. Portugalci ich považujú za svoje kultúrne dedičstvo. V skutočnosti sú azulejos odkazom na arabskú minulosť krajiny.

Práve Arabi ich totiž priniesli v 14. storočí na Pyrenejský polostrov a názov azulejo (čo domáci vyslovia azuleižu) pochádza údajne z arabského slova azzulaij – leštený kameň. Alebo je možno odvodený z arabského lazuward – modrý kameň.

Kresťanskí Maurovia, ktorí pracovali v španielskej Seville, svoj tovar predávali aj do Portugalska. O dvesto rokov neskôr nadchla portugalských umelcov talianska technika majoliky, ktorá im umožnila maľovať priamo na dlaždice bez nebezpečenstva, že sa farby pri vypaľovaní rozmažú.

Lisabon
Aj La Fontainove bájky možno stvárniť na...
+10Žatva ako námet? Prečo nie. Aj ten nájdete v...

Dnes majú azulejos v Lisabone aj vlastné múzeum – v bývalom kláštore klarisiek Convento de Madre de Deus. Veru som vzývala Matku Božiu, kým sme ku kláštoru plnému kachličiek dorazili. Bolo to však asi v tretí deň mojej návštevy Lisabonu, keď už som bola nadšeným fanúšikom azulejos a návštevu kachličkového múzea nehodlala za žiadnu cenu oželieť.

Veď aj v bedekri je Museu nacional do azulejos hneď treťou spomedzi desiatich najvýznamnejších turistických atrakcií Lisabonu. Zlákala ma predstava nádherného kláštora s obsiahlou zbierkou dekoratívneho umenia, no podcenila som zmienku o tom, že „vďaka absencii metra nie je toto múzeum nikdy preplnené“.

Absencia metra znamenala, že sme sa tam vybrali pešo. Cesta z centra bola dlhá, no počas nej sme natrafili na kapucínsky kláštor Sao Vicente de Fora. Hádajte, čo majú vnútri – fantastické modro-biele kachličkové obklady, vďaka ktorým má byť jednou z najkrajších stavieb Lisabonu.

Azulejos chránia domy aj proti nepriaznivým... Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Lisabon, kachličky Azulejos chránia domy aj proti nepriaznivým poveternostným vplyvom.

Naozaj to bolo majstrovské dielo. Neuveriteľné výjavy krášlili chodby, fasádu aj schodiská kláštora. A vnútri prekvapenie – 38 panelov kachličkových ilustrácií La Fontainových bájok. Vyrobili ich v 60. rokoch 17. storočia. Ku každému obrázku si možno prečítať obsah príslušnej bájky. Kto by si chcel preštudovať a dobre popozerať všetky, strávil by tam celé hodiny.

To by sme však nestihli náš hlavný cieľ – múzeum kachličiek. Každého menej fanatického obdivovateľa dlaždíc by tie stovky vzorov, techník a opisov výroby mohli odradiť. Keby tie vzory a techniky neboli také fascinujúce.

Je úžasné zisťovať, ako Portugalci prebrali do obrazcov komplikované arabské uzly, geometrické, rastlinné či vtáčie motívy, porovnávať renesančné námety s mytologickými.

Tie najkrajšie azulejos sľubuje Kostol Matky Božej. Keďže kostol založila v roku 1509 kráľovná Leonora a až do roku 1834 zostal v kráľovskom vlastníctve, prejavilo sa to aj na výzdobe.

Lisabon Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Lisabon Lisabon

Celý kostol bol vyčačkaný obrazmi, viacfarebným mramorom a pozlátenými drevorezbami, až z nich prechádza zrak. A spodok stien je obložený modrými kachličkami. Človeku zvyknutému, že kachličky patria do kúpeľne či kuchyne, to vyrazí dych.

Keď sa z toho dojmu spamätáte, možno sa vrátiť do kláštora. Na jeho horných poschodiach sa objaví pestrá zbierka azulejos z 20. storočia – dlaždice so secesnými kvetmi sa striedajú s námetom žatvy ako zo socialistického realizmu, inú dlaždicu akoby maľoval matematik, sú na nej samé čísla, a napokon spoznáme na kachličkách portrét portugalského básnika Fernanda Pessoau.

Čerešničkou na torte je kachličková panoráma Lisabonu z roku 1700, ktorá zobrazuje mesto pred strašným zemetrasením z roku 1755. To malo silu 8,2 stupňa Richterovej stupnice, zničilo 18 000 budov, teda asi 85 percent mesta.

O piatej večer podobne zdevastovane vyzeral manžel: „Dnes už by kachličiek stačilo, nie?“ „Jasné, zajtra si nejaké kúpim domov.“

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Portugalsko #Lisabon