Náčelník metra Dmitrij Gajev tvrdí, že kríza zavinila pokles cestujúcich asi o osem percent. Pretože však niektoré linky boli donedávna vyťažené až na 140 percent svojej kapacity, metro aj v súčasnosti prepravuje o pätinu viac pasažierov ako by podľa noriem malo.
Metro je už roky chrbticou moskovskej dopravy. Cez víkendy prepraví sedem miliónov, vo všedné dni deväť miliónov ľudí. Viac ako päťsto súprav každý deň prejde 10-tisíc krát 180 stanicami. Má tucet liniek s dĺžkou tristo kilometrov. Interval medzi dvoma príchodmi je 90 sekúnd.
Cestujúcim smerom do centra mesta hlási stanice mužský hlas, v protismere ženský. Podobne aj na okružnej linke mužský hlas oznamuje stanice v smere hodinových ručičiek, ženský v opačnom.
Metro zrodil totálny dopravný kolaps v 30. rokoch
Metro sa zrodilo z rovnakých dôvodov, z akých by mohlo vzniknúť aj dnes – pre zápchy v uliciach. Dopravnú kalamitu na prelome 20. a 30. rokov zhoršil príliv miliónov utečencov pred hladom z vidieka. Až totálny kolaps 6. januára 1931 prinútil ústredný výbor komunistov k uzneseniu o stavbe podzemnej dráhy, pôvodne pomenovanej po Lazarovi Kaganovičovi.
„Železný Lazar“, práva Stalinova ruka a vládca Moskvy, síce vraj nedokončil ani základnú školu, ale dokázal sa obklopiť schopnými organizátormi, vrátane Stalinovým nástupcom Nikitom Chruščovom. Z väzenských táborov vyreklamoval zatknutých špecialistov. Tunele hĺbili ukrajinskí baníci, ktorí si poradili aj s nástrahami podzemných vôd pod metropolou, i za cenu obetí na životoch. A prvé eskalátory sa jednoducho skopírovali podľa londýnskeho vzoru. Prvá súprava prešla prvým úsekom skúšobne 4, februára 1935. Verejnosť mohla linku využívať od polovice mája.
Moskovské metro však nemuselo prežiť vojnu. „Metro uzatvoriť a do troch hodín predložiť plán na jeho zničenie,“ prikázal „železný Lazar“ náčelníkovi metra 15. októbra 1941, keď sa Nemci blížili k Moskve. O deň neskôr v metropole vypukla panika a metro prvýkrát nejazdilo. V staniciach a tuneloch kládli nálože, odmontovávali eskalátory a káble. Na povrchu sa horúčkovito evakuovali úrady, v podzemí zháňali vagóny pre odvoz osemdesiatich ton súsoší. Večer toho istého dňa bol však likvidačný rozkaz odvolaný. Stalin sa rozhodol Moskvu brániť.
Do histórie sa zapísala aj stanica pomenovaná po básnikovi Majakovskému. Autor mozaiky na strope stanice, Vladimir Frolov, ktorý sa preslávil už za cára skrášlením petrohradských chrámov, medzitým v obkľúčenom Leningrade márne prosil úrady o evakuáciu svojej dielne či o prídel paliva… Skončil v masovom hrobe.
Výstavba metra pokračovala hneď po odrazení nemeckej ofenzívy, pri ktorej tunely a zastávky slúžili ako protiletecké kryty i pracovisko vlády. Prvé z nových staníc otvorili v čase, keď sovietske vojská prenasledovali nepriateľa za Dneper.
Niet divu, že metro môže pripomínať aj svojrázne múzeum, do ktorého vstupenka stojí 26 rubľov. Pôvodne stála päť kopejok a vtedajšie žetóny sa vhadzovali do turniketov z dubového dreva.
Generalissima vystriedal kozmonaut
Po Stalinovej smrti bolo „Kaganičovo“ metro prekrstené na „Leninovo“ a z podzemia mizli Stalinove portréty. Vznikali aj komické situácie. Napríklad dav na jednej mozaike kráča s vyobrazením Jurija Gagarina v rukách, aj keď ľudia sú oblečení podľa povojnovej módy. Generalissima na obraze jednoducho vystriedal kozmonaut. Nedávno sa však do jednej zo staníc vrátili verše sovietskej hymny ospevujúcej Stalina. Vraj v rámci rekonštrukcie.
Bohužiaľ už cestujúci nemajú možnosť vidieť vagón, ktorí si červenoarmejci priviezli ako korisť z Berlína. Ale na jednom nástupisku zostali mramorové lavičky z pôvodného chrámu Krista Spasiteľa, ktorý bol vyhodený do povetria v 30. rokoch.
Pod pavučinou liniek vraj vedie prísne tajné metro, ktorá podľa povestí spája Kremeľ so sídlom tajnej polície a generálnym štábom. Hollywoodski filmári dokonca natočili film o živote v paralelnom metre. To síce ešte nikto oficiálne neodhalil, ale v moskovskom podzemí sa našli „Stalinove“ bunkre – a niektoré ústia aj do verejného metra. Päťtisíc členov straníckej elity vraj malo 60 metrov pod zemou prežiť aj jadrovú vojnu, aj keby trvala pol roka.
Nehody bývajú v moskovskom metre zriedkavé, aj keď nedávno zahynul strojvedúci, ktorý si počas jazdy uľavoval z otvorených dverí, ako vraj býva zvykom. Nevšimol si však protiidúcu súpravu. Metro zažilo aj atentáty. Za bombu, ktorá v roku 1977 zabila sedem ľudí, boli popravení údajní arménski separatisti. Štyridsať ľudí zahynulo pri samovražednom atentáte vo februári 2004.
Podzemné dielo sa stále rozrastá. Nehľadiac na krízu sa v decembri podarilo otvoriť tri nové stanice, ďalšie dve majú nasledovať tento rok a tri na budúci rok. Moskovská radnica v sporoch o financie siaha aj po argumente, že výstavbu metra predsa nezastavil ani wehrmacht.