Malta - ostrov apoštola Pavla. Koľko dní, toľko kostolov

Je ráno a uličkami Valletty sa rozlieha zvonenie kostolných zvonov. Zvolávajú veriacich na bohoslužbu. Aj v chráme Vraku lode sv. Pavla (zasvätenom stroskotancovi Pavlovi, ktorý na ostrove narazil na breh), sa pod mohutnou kupolou s výjavmi zo života apoštola zhromažďujú veriaci.

24.11.2009 15:56 , aktualizované: 25.11.2009 17:05
Malta Foto:
Cez deň je Valletta plná zvedavých turistov. V noci sa mení na skanzen po zatváracích hodinách.
debata

Ďalší sa zastavia, aby pri výklenku so soškou Panny Márie na ulici sv. Uršule zapálili sviečku a pomodlili sa. O chvíľu sa stratia za rohom ďalšej ulice. Kresťanská minulosť sa tu nedá prehliadnuť.

Hlavné mesto Malty skutočne ožíva vtedy, keď na kruhové priestranstvo centrálnej stanice s fontánou Troch tritónov prichádzajú prvé autobusy. Lámače kostí, ako ich miestni volajú, vypľujú prvých cestujúcich. Po hlavnej ulici Republiky sa náhlia do práce. Kočiši čakajú na prvých turistov, ktorí prišli do mesta na krátky výlet.

Napravo za mestskou bránou prekvapia zrúcaniny. Desaťročia tu stála budova Kráľovskej opery, ktorú v roku 1942 zničili talianske vzdušné nálety.

Mesto lemujú obranné múry a bašty. Strážia Vallettu od čias, keď rytieri Suverénneho vojenského hospitálneho rádu svätého Jána Jeruzalemského, alebo jednoduchšie maltézski rytieri, zvíťazili nad osmanskými vojskami Sulejmana Nádherného (1565).

Je krajšia ako rímske baziliky, hovoria domáci o konkatedrále

Veľmajster Jean Parisot de la Vallette sa vystavania svojho mesta nedožil. Krátko po jeho založení zahynul pri poľovačke na sokoly. Ako prvý bol pochovaný v krypte rádového kostola sv. Jána Krstiteľa.

O konkatedrále domáci hovoria, že je krajšia ako rímske baziliky. Zvonku pôsobí skromne. Vnútri návštevníka postraší kmotra smrť, ktorá sa vznáša nad hrobmi členov rádu. Zimomriavky však rýchlo nahradí údiv z rôznofarebnej mramorovej výzdoby a pozlátenej kameňorezby na stenách. Pozoruhodná je stropná maľba chrámu, ktorú tvoria výjavy zo života sv. Jána Krstiteľa, krstného otca maltézskeho rádu.

Pozoruhodná výzdoba stropu katedrály sv. Jána... Foto: Martina Kováčiková
Malta Pozoruhodná výzdoba stropu katedrály sv. Jána Krstiteľa je dielom Kalábrijca Mattia Pretiho. Od radosti, že ho prijali do rádu maltézskych rytierov, ho vymaľoval zadarmo.

Pokladom katedrály je obraz, ktorý je v každej encyklopédii umenia – Sťatie sv. Jána Krstiteľa, ktorý namaľoval Caravaggio. Krátky čas bol aj on členom rádu, ale pre svoj dobrodružný život, často na hrane zákona, bol z neho vylúčený. Jeho dielo však v rádovom kostole zostalo dodnes.

Veľmajstrov palác je dnes sídlom parlamentu a úraduje tu aj prezident. Niekoľko sál je prístupných verejnosti, rovnako ako zbrojnica. Medzi brneniami a zbraňami všetkého druhu púta pozornosť zlatom ozdobená zbroj veľmajstra Alofa de Wignacourt – práve toho, ktorý do rádu prijímal Carravaggia. Pohľad na vzácne gobelíny, maľované vlysy či výjavy z úspešných námorných bitiek rádu vzbudzuje pochybnosť, či títo zbožní muži žili naozaj v pokore a skromnosti.

Keď svätý Pavol v roku 60 na Malte stroskotal, vyliečil miestneho rímskeho protektora a presvedčil ho, aby prijal kresťanstvo. Vďaka tomu sa Malta považuje za prvú krajinu, ktorá prijala kresťanstvo ako oficiálne štátne náboženstvo. Dnes je na celom maltskom súostroví údajne 365 kostolov – od veľkých katedrál vo Vallette a Mdine (bývalom hlavnom meste) až po kaplnky pri cestách. Červené kupoly a veže chrámov sa majestátne týčia nad mestečkami a dedinkami. Každý kostol má dve veže, na jednej sú odbíjajúce hodiny, na druhej je namaľovaný ciferník – aby zmiatol diabla, ako vravia Malťania. Ak si predstavíme, že každý kostol je zasvätený inému svätcovi, Malťania by mohli oslavovať každý deň v roku. Je to však trochu inak.

Sviatok patróna kostola (u nás hody alebo odpust) sa oslavuje ako festa. Keďže v zimných mesiacoch je na ostrove daždivo, farnosti si sviatky presunuli na obdobie medzi májom a októbrom. Neklamným znakom takejto oslavy sú vlajky rôznych farieb a tvarov. Na dlhých žrdiach sú snáď všade – zdobia kostolné veže, budovu radnice, domy…

V čase festy sa z kostola ovešaného stovkami žiaroviek vynesie socha patróna a vo veľkom sprievode vyzdobená kvetmi sa nesie uličkami. Za ňou kráčajú spievajúci veriaci, nechýba dychovka a alegorické vozy.

Typickou výzdobou počas festy sú vlajky rôznych... Foto: Martina Kováčiková
Malta Typickou výzdobou počas festy sú vlajky rôznych farieb a tvarov. Na dlhých žrdiach sú snáď všade.

Sviatok patróna je oslava do neskorej noci

Festy sú tradičné maltské sviatky a domáci im prikladajú veľký význam. Sviatok patróna je príležitosťou nielen na duchovné rozjímanie, ale tiež na stretnutie ľudí, ktorí sa medzi sebou rozprávajú o svojich radostiach i starostiach, spolu jedia, pijú, zabávajú sa do neskorej noci. Vyvrcholením večera je samozrejme ohňostroj.

Pokiaľ ide o jedlo, strava v reštauráciách je zmesou talianskej, španielskej, arabskej a samozrejme britskej kuchyne, čo je dedičstvo 150-ročnej nadvlády, ktorá sa skončila v roku 1964. Malta má však aj vlastné vynikajúce recepty. Asi najznámejším je stuffat tal-fenek – dusený králik. Zo záplavy ďalších maltských drobností spomeňme gbejniet – malé guľky z ovčieho alebo kozieho syra, pastizzi – slané koláčiky z lístkového cesta plnené riccottou alebo hráškom či galletti – okrúhle pikantné keksy.

Jedinečné maltské víno sa dá spoznať na prvý pohľad. Na etiketách sú výtvarné diela maltských umelcov. Medzi najlepšie odrody patrí Merlot a Pinot Grigio. Inou špecialitou je však Grand Maitre, ktorý tvoria odrody Cabernet Sauvignon a Cabernet Franc v rovnakom pomere. Strieborná etiketa s menom jedného z veľmajstrov maltézskeho rádu a cena za fľašu z roku 1998 dávajú tušiť výnimočnosť. Pred desiatimi rokmi sa predávala za približne 20 eur, dnes okolo sedem stovák…

debata chyba