Krajina, ktorá je jedným z hlavných finančných centier v Ázii, v posledných desaťročiach dokázala starostlivo plánovať svoj rast a vyhnúť sa nekontrolovateľnej urbanizácii, preľudneniu a obrovskému návalu áut, ako to vidieť v mnohých metropolách regiónu. Teraz architekti chcú zväčšiť mesto i smerom do podzemia, píše agentúra AFP.
Populácia 5,6 milióna ľudí bude v nasledujúcich rokoch pravidelne rásť, a preto úrady hľadajú riešenia, ako čo najlepšie využiť priestory, ktoré sa nachádzajú pod nohami obyvateľov.
Singapur už postavil v podzemí diaľnicu a systém klimatizácie, ktorý využíva moderné technológie. Mesto sa však snaží ešte viac infraštruktúry ukryť v hĺbke.
„Musíme študovať možnosti, ako kľúčovú infraštruktúru umiestniť do podzemia. Máme rastúce potreby, pokiaľ ide o priemyselné, obchodné a rezidenčné zóny, a zelený priestor na povrchu Singapuru,“ hovorí Abhineet Kaul, expert zo spoločnosti Frost and Sullivan.
Podľa plánu rozvoja z tohtoročného marca chcú singapurské úrady premiestniť do podzemia infraštruktúru, dopravné prostriedky a priemyselné zariadenia, aby získali na povrchu priestor pre nové stavby a mohli renovovať existujúce štvrte. Obydlia v podzemí zatiaľ nepredpokladajú.
Podzemné priestory aj v Kanade či Fínsku
Singapur nie je jediné mesto, ktoré chce lepšie využívať podzemie. Fínska metropola Helsinki postavila parkovisko, obchodné centrá a dokonca bazény v tuneloch. V Montreale dosahuje pešia podzemná sieť dĺžku 32 kilometrov a sú tam obchody a reštaurácie.
Singapur už zväčšil svoju rozlohu o 720 kilometrov štvorcových smerom do mora. Väčšina prác prebehla po tom, čo Singapur v roku 1965 získal nezávislosť.
Táto metóda sa však stala finančne náročnejšou v zónach, kde je more hlbšie. Singapur už tiež nie je schopný dovážať potrebný piesok, lebo niektoré krajiny skoncovali s jeho exportom kvôli ochrane životného prostredia.
Neregulovaná ťažba piesku narušuje pláže a korytá riek, a to ohrozuje živočíchy a ruší prirodzenú ochranu pred záplavami.
Školské učebne pod povrchom
Prenesenie infraštruktúry do podzemia je výhodné aj preto, že v tropickej krajine, ako je práve aj Singapur, to znižuje potrebu ochladzovania a umožňuje úsporu energie.
V mestskom štáte, ktorý je husto zastavaný, so sebou rozšírenie do podzemia prinesie početné výzvy. „Výstavba v podzemí zvyčajne znamená odstrel skál, ale v centre mesta to nie je možné,“ hovorí profesor technickej univerzity v Nayangu Chu Jian.
Jedným z doteraz najambicióznejších podzemných projektov v Singapure je systém, ktorý umožňuje obeh studenej vody v kanalizácii určený na ochladzovanie budov v letovisku Marina Bay.
Pri stavbách, ktoré využívajú tento systém namiesto toho, aby boli odkázané iba na klimatizáciu, sa znížila spotreba energie asi o 40 percent, konštatoval hlavný inžinier spoločnosti SP Group Foo Yang Kwang. Práve táto firma za projektom stojí. Rovnako sa znížili o 34 500 ton ročne emisie oxidu uhličitého, dodáva.
Singapur má rovnako vo svojich útrobách podzemnú diaľnicu dlhú 12 kilometrov, ktorá je v juhovýchodnej Ázii najdlhšia. Ďalej metro, skladisko munície a skalné jaskyne pod morským dnom, kde skladuje zásoby ropy. Technická univerzita v Nayangu uvažuje o tom, že by si v podzemí vybudovala laboratóriá a učebne.