Prekliaty Arthur láka nadšencov do mesta, ktoré celý život nenávidel

Keď pred 27 rokmi nastupoval Bernard Colin na miesto správcu cintorína vo francúzskom meste Charleville-Mézières, jeho predchodca ho upokojoval: "Nemaj strach, s hrobom Arthura Rimbauda nebudeš mať problémy - nikto k nemu nechodí," napísal denník.

13.10.2019 07:00
debata
Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Habitats francaises... #france #work #theatre #festival #charlevillemezieres #ROOM #arthurrimbaud #cemetery

Príspevok, ktorý zdieľa Joan Dark (@_joan_dark),

Dnes šesťdesiatročný Colin každý týždeň zbiera niekoľko listov od návštevníkov zo všetkých kútov sveta – vrátane Japonska či Južnej Kórey – adresovaných básnikovi, ktorý napísal také klasické diela, ako Opitý koráb alebo Sezóna v pekle.

Rimbaud zomrel v roku 1891 vo veku 37 rokov. Listy Rimbaudovi fanúšikovia nechávajú na hrobe v jeho rodnom meste Charleville-Mézières, spoločne s básňami a cestovnými lístkami na vlak.

Správca cintorína tu už dokonca nachytal aj niekoľko párov, ktoré si užívali intímnosti priamo pri hrobe príhodne zatienenom hustými, zelenými konármi niekoľkých ihličnanov. „Všetci ich potomkovia sa budú volať Arthur,“ hovorí.

Ako sa mohol Rimbaud, ktorý je dlhodobou stálicou výučby na francúzskych školách, stať Jimom Morrisonom básnického sveta?

Arthur, je t'aime

Pre jeho fanúšikov sa jeho hrob na malom cintoríne v zabudnutom kúte severného Francúzska stal svätyňou, ktorá rovnako ako hroby rockových hviezd priťahuje každodenné prílivy turistov.

„Arthur, bolo také náročné sem prísť, ale konečne som tu,“ napísala v jednom odkaze talianska turistka Silvia. „Kým som na toto miesto prišla, myslela som si, že je to jediný spôsob, ako sa k tebe môžem priblížiť. Ale teraz, keď som tu, som si uvedomila, že už si v mojom srdci. Už dávno som ťa našla a ty si bol vždy mojím majákom. Existuje veľa vecí, na ktoré by som sa ťa chcela spýtať, toľko vecí, ktoré mi oznamuješ. Prosím, svieť na mňa ďalej. Je t'aime (milujem ťa) “.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Charleville / Sedan en Ardenne (@charleville_sedan_tourisme),

Rimbaudova povesť bola aj kvôli veľmi prchavým pomerom literárnej slávy ako na hojdačke podľa toho, ako sa menili časy a zvyky.

Dlho ho ignorovali kvôli pohŕdaniu tradičnými hodnotami a kvôli jeho homosexualite. Plne ho prijala až alternatívna kultúra 60. rokov 20. storočia.

V súčasnosti jeho spôsob života „bez strachu z následkov“ a „slobodný tak, ako si človek sám vyberie“, ako napísal v liste istý Pchong, priťahuje obdivovateľov, hoci predmetom ich obdivu nemusia byť nutne jeho básne.

„Nezaujíma ma jeho poézie, ale jeho príbeh,“ povedal dvadsaťdvaročný Florian Gaudet, ktorý nedávno posedával na schodoch radnice v meste Charleville-Mezieres. „Ľudia ho odmietali, bol sám a nešťastný. Rozumiem tomu.“

Suveníry

Novú vlnu záujmu si pochopiteľne všimli aj obchodníci. Po návšteve cintorína si tak môžu návštevníci kúpiť taniere a hrnčeky s Arthurom Rimaudom a zásobiť sa „Rimbaudovými terinami“ a „Rimbaudovým konfitovaným mäsom“, rovnako ako pohármi „Arturovho medu“.

Všetko potom môžu spláchnuť remeselným Arthurovým pivom alebo Arthurovým ciderom, džúsom, limonádou alebo kolou.

Terajší básnikov obraz je len najnovšou interpretáciou jeho života, hovorí odborník na Rimbauda z Univerzity v Grenobli Adrien Cavallaro.

Pol storočia po jeho smrti pretrvával príbeh, že sa Rimbaud zriekol svojej poézie – svojich „hriechov mladosti“ – a znovu objavil katolícku vieru.

Túto historku vymyslela Rimbaudova rodina a dlho sa jej držali konzervatívci, uviedol Cavallaro. „Jeho terajší obraz je úplne opačný,“ dodal.

Arthur Rimbaud sa narodil v roku 1854 v Charleville, provinčnom meste neďaleko belgických hraníc, ktoré celý život nenávidel.

Chrlil jedno majstrovské dielo za druhým počas kariéry, ktorá trvala len zhruba päť rokov – a krátko po dosiahnutí 20 rokov poéziu navždy opustil.

Milostná aféra s Verlainom, Jáva aj Etiópia

Ovšem jeho prácu zatienilo jeho správanie, keď odletel do Paríža, a predovšetkým jeho milostná aféra so starším básnikom Paulom Verlainom, ktorý kvôli Rimbaudovi opustil manželku a dieťa, a potom ho postrelil, keď sa ho Rimbaud pokúsil opustiť.

Po skončení literárnej kariéry nepokojne behal po svete, slúžil ako žoldnier na ostrove Jáva, a potom roky pracoval ako prieskumník a obchodník v Etiópii a Jemene.

Do Francúzska sa vrátil, keď ochorel na rakovinu, ktorá ho pripravila najprv o nohu, a potom o život.

Zomrel mučivo bolestivou smrťou v nemocnici v Marseille. Pri jeho lôžku bola len jeho sestra. Aj na smrteľnej posteli sestru prosil, nech zariadi prevoz jeho tela do Etiópie, aby sa nemusel vrátiť do nenávideného Charleville.

Jeho telo sa ale napriek tomu vrátilo do jeho rodiska, ktoré vo veku 16 rokov v liste svojmu bývalému učiteľovi opísal ako „mimoriadne hlúpe“.

debata chyba
Viac na túto tému: #Francúzsko #cintorín #Arthur Rimbaud