Klenotnicu v minulosti využívali aj ako sklad pušného prachu, či hladomorňu. Nachádza sa v priestoroch v najstaršej, prízemnej časti hradného paláca – pod Korunnou vežou, ktorá má 750 rokov. Zvyšné časti paláca postavili v roku 1430. Preto má Korunná veža iné rozmery ako ostatné tri veže.
Od polovice mája do konca roka si môže návštevník hradu prezrieť aktuálnu výstavu v Klenotnici s názvom Svedectvo času: Z najnovších a starších nálezov na Bratislavskom hrade, ktoré pripravilo Slovenské národné múzeum – Historické múzeum (SNM).
„Výstava dokumentuje históriu hradu, ukazuje nové poznatky z jeho dejín. Aj keď je to archeologická výstava, dá sa povedať, že doplňuje príbehy hradu. Jeho história sa nedá celkom uzavrieť, lebo výskumy ešte nie sú ukončené,“ hovorí kurátor SNM Peter Barta.
Na hrad sa oplatí prísť aj napriek rekonštrukčným prácam, návštevníci hradného areálu sa môžu za pekných dní poprechádzať po parku a ocenia aj výhľady na mesto. Letné večery už tradične patria na hrade Shakespearovským slávnostiam, ťahákom tejto sezóny je hra Richard III.
Hrad fascinuje keltskou minulosťou
Aj pri prechádzkach okolo hradu narazíte na stopy dávnej minulosti. Doteraz sa na hrade robili dva archeologické prieskumy. Prvý v rokoch 1953–1955. Počas tohto výskumu archeológovia odkryli najvýznamnejší objav – základy veľkomoravskej baziliky s pohrebiskom. Zakonzervované základy sú voľne prístupné. V hradnom areáli archeológovia objavili veľmi hodnotné nálezy – šperky, keramiku a rôzne kovové predmety z veľkomoravského obdobia.
Foto: Jana Danihelová
Najnovší výskum začal v roku 2008 Mestský ústav ochrany pamiatok. „Tento výskum mení pohľad na keltskú minulosť Bratislavy, ukazuje sa, že toto obdobie bolo významnejšie, ako sa predpokladalo. Hrad bol sídlom keltského kniežaťa, ale doteraz nebola známa jeho moc a bohatstvo. Knieža si volalo remeselníkov z Ríma, ktorí mu upravovali a postavili sídlo podľa rímskych znalostí. Samozrejme, prispôsobili to našim podmienkam,“ spresňuje kurátor.
Pri nových vykopávkach našli archeológovia rímsku keramiku, amfory a zvon, tieto artefakty možno vidieť na výstave. Našiel sa aj zlatý a strieborný poklad kniežaťa. Unikátom je objav prvej zlatej mince s názvom Nonnos. Doteraz boli známe len strieborné mince s týmto nápisom. Z mladších nálezov sú v expozícii predmety, ktoré slúžili vojsku v 19. storočí. Výskum hradu ešte nie je uzavretý, archeológovia majú teraz prestávku. To, preto, že skúmaná lokalita sa nachádza pri severných hradbách, kam sa museli pre rekonštrukciu dočasne presťahovať kancelárie Slovenského národného múzea a Národnej rady SR.
Otvorenie výstavy Svedectvo času, ktorá prezentuje archeologické nálezy, sprevádzalo pripomenutie 200. výročia požiaru hradu. 28. mája 1811 zničil prepychovú barokovú prestavbu z čias Márie Terézie a potom ďalších 150 rokov hrad chátral, do 20. storočia stál v ruinách. „Uvažovalo sa aj o jeho zbúraní, ale predbežné prehliadky hradu ukázali, že ho búrať netreba, a je možné ho dostavať, pretože obvodové múry paláca sú postavené v dostatočnej hrúbke,“ hovorí o histórii hradu Barta.
„Husákovo“ okno prežilo spolu s gotikou
Obnovená biela vonkajšia fasáda sa podobá pôvodnej, ale reštaurátori sa pohrali aj so staršími prvkami, napríklad s gotickým oknom, a zachovali aj sklenené „Husákovo“ okno, ktoré osadili počas prvej rekonštrukcie hradu v 60. rokoch 20. storočia na mieste bývalého renesančného arkieru.
Foto: Jana Danihelová
„Keď reštaurátori objavili prio obnove hradu fresky, nezakryli ich bežným oknom. Otvor prekryli presklenou konštrukciou. Názov okna je len dobová prezývka, ľudia si okno spájali s Husákom a režimom,“ vysvetľuje Barta.
V miestnosti za oknom sa zachovali manieristické fresky benátskej školy zo 16. storočia ktoré sa považujú za jedny z najkrajších na sever od Álp. Sú na nich zobrazené rastlinné motívy, vtáky, morské živočíchy, ale aj antické krajinky a postavy. Arkier nadväzujúci na miestnosť v 17. storočí odstránili a miestnosť čiastočne zamurovali. Vďaka tomu sa zachránili fresky pred požiarom.
Nová výstava o obnove hradu bude v novembri
V novembri SNM pripravuje výstavu Obnova hradu. „Pripomenieme archeologické a architektonické výskumy, pretože počas rekonštrukcií začali odkrývať aj minulosť hradu. Dopĺňali sa tak písomnosti a poznatky, ktoré sa pokladali viac za mýty,“ odkrýva plány do budúcnosti kurátor múzea Barta.
Hradný palác v podobe ako ho poznáme dnes vystaval Žigmund Luxemburský v 15. storočí. S terajšou obnovou hradu začali v roku 2009, rekonštrukcia interiérov stále pokračuje. Kancelária Národnej rady, ktorá je správcom hradu, stanovila predbežné dokončenie prác na 17. novembra 2011, keď by sa mal hrad sprístupniť verejnosti. „Pokiaľ všetko pôjde podľa plánu, vernisáž výstavy by mala byť práve 17. novembra,“ hovorí Andrea Litváková z oddelenia prezentácie SNM.
Po rekonštrukcii paláca bude Národná rada SR používať prvé poschodie ako reprezentačné priestory. Na druhom poschodí paláca bude obrazáreň, na treťom ďalšie expozície, napríklad Dejiny Slovenska a etnografická expozícia, ktorá prezentuje ľudové zvyky a tradície. Otvorenie expozícií je naplánované v priebehu roku 2012 . Na štvrtom poschodí budú depozitáre a kancelárske priestory SNM – Historického múzea.
„Podľa novej koncepcie hradu bude na štvrtom poschodí k dispozícii miestnosť pre verejnosť, ktorá sa bude využívať na konferencie, prednášky a rôzne podujatia,,“ dodáva Litváková. V budúcnosti plánujú aj sprístupnenie hradných pivníc.
Užitočné informácie
Otváracie hodiny SNM – Historického múzea: Denne okrem pondelka od 10:00 do 18:00, posledný vstup 17:30
Vstupné:
Dospelí: 2,50 eur Seniori, študenti a žiaci: 1,50 eur Pre klientov poštovej banky, cestujúcich vláčikom Prešporáčikom a držiteľov Bratislava City Card: zľava 20% K dispozícii sú aj rodinné zľavy
Viac informácií na: www.snm.sk