V mnohých článkoch sa píše, že ide o lekno Victoria reggia, nie je to však pravda. "Reggiu u nás nie je možné dopestovať, správny latinský názov znie Victoria cruisiana,“ vysvetľuje Ing. Andrea Hanusová, záhradná architektka, ktorá na Kúpeľnom ostrove pozná takmer každý jeden strom.
"V amazonských pralesoch rastie reggia aj cruisiana, tá prvá má omnoho väčší list a aj inak tvarovaný.“
Mnohí návštevníci si myslia, že toto tropické lekno prežíva vo vyhrievaných jazierkach po celý rok a v určitom období iba vykvitne, to však takisto nie je pravda.
"Victoriu si každoročne chodíme v rámci dobrej spolupráce zobrať do Botanickej záhrady Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, kde majú materskú rastlinu. Tá vyprodukuje semená, oni ich vysejú v teplom bazéne a my chodievame už len po samotné mladé priesady. Obyčajne zoberieme tri až päť exemplárov, podľa toho, ako sa im podarí výsev,“ vysvetľuje Ing. Hanusová.
"Tento rok sme boli zobrať dva kusy až v Olomouci, ale vzhľadom na prudké zmeny počasia neprežil ani jeden. Tento rok sú teda známe piešťanské termálne jazierka bez victorie. To, čo návštevníci vidia, sú bežné teplomilné lekná s podstatne menšími listami.“
Príchodu tropického lekna do Piešťan predchádzajú prípravy. "Pred dovezením priesad si dva týždne vopred musíme pripraviť substrát pozostávajúci zo špeciálneho pomeru zeminy, piesku, rašeliny, ílovitej zeminy a hnojiva. Takúto zmes musíme zamiešať včas, naviezť do jazierok, aby navlhla, a keď dovezieme z Čiech rastlinky, každú čistými rukami vyberieme z črepníka a zasadíme do 50–80 cm vysokej hroble zeminy. Nesmie dôjsť ku preschnutiu listu a rastlinka nesmie prechladnúť. Rastliny prepravujeme v špeciálnych igelitových obaloch v polystyrénových škatuliach, aby si zachovali svoju vlhkosť a teplotu. Veľa ľudí si myslí, že victoria sa na zimu zatiahne a na jar vyraší, bohužiaľ, ona neprežije našu zimu. Preto musí byť materská rastlina v botanickej záhrade. Našťastie, s botanickými záhradami v ČR máme veľmi dobré vzťahy, ja som v Brne študovala a aj moja predchodkyňa Ing. Švecová sem victoriu vždy dodávala od českých kolegov. My sledujeme, ako sa toto tropické lekno správa vo vonkajších podmienkach, oni ho zasa majú vo vnútri, tak si navzájom vymieňame poznatky,“ rozpráva každoročný príbeh najväčšieho tropického lekna záhradná architektka.
Keďže victoria je v našich podmienkach letnička, pracovníci Kúpeľného parku po ňu idú do botanickej záhrady približne koncom apríla a vysádzajú ju v prvej polovici mája. Do konca júna dorastie na veľký exemplár, jedna rastlina má do roka osem až desať kvetov.
Vykvitne však v jediný deň, potom sa zatvorí, kvet začína hynúť a vtedy mení farbu na ružovú. Ten deň treba vystihnúť a otvorenie obrovského puku je botanický zážitok! Obyčajne to býva v júli.
Kvet victorie tvorí ružica snehobielych lupeňov, ktoré sa otvárajú v noci. Kvety vydržia rozkvitnuté niekoľko hodín, maximálne však dva dni, pričom sa postupne sfarbujú do tmavoružových odtieňov.
Foto: OOCR Piešťany
Termálne jazierka neobsahujú minerálnu vodu v jej bežnej koncentrácii, na ich spodku je bahno a dohrievajú sa zvyškovým teplom z dotekajúcej termálnej vody. V zime máva ich voda 10–12 stupňov Celzia, v lete priamoúmerne teplote ovzdušia okolo 25–28 stupňov Celzia.
Voda je pravidelne kontrolovaná, štyrikrát do týždňa ich navštívi odborník v gumákoch, kontroluje teplotu vody aj stav bahna. "Bohužiaľ, mnohí návštevníci kŕmia rybičky a občas si v jazierkach máčajú ruky a nohy, čo zvyšuje toxicitu vody,“ vzdychne si Andrea Hanusová.
„Potom máme problémy aj s tým, aby prežili bežné lekná, nieto ešte victoria. Alebo sa stáva, že rodičia kúpia deťom vodnú korytnačku, a keď ju už nechcú, vypustia ju do jazierok. Korytnačka sa však živí sladkými výhonkami lekien – a tie nám potom uhynú. Korytnačky preto v jazierkach nemajú čo hľadať, musíme ich vyloviť a snažíme sa dohodnúť s predajcami v chovateľských potrebách, aby ich zobrali. Lenže aj oni majú problém, lebo zviera nie je sterilné. Preto chcem poprosiť ľudí, aby nám tam nevypúšťali korytnačky, pretože každá jedna skonzumuje obrovské množstvo lekien.“
Foto: OOCR Piešťany
Najväčšie lekno na svete objavil v roku 1801 český botanik, lekár a cestovateľ Tadeáš Haenke na slepom ramene prítoku rieky Amazonka.
V Európe prvú victoriu vypestovali v roku 1859 v Kráľovskej botanickej záhrade vo Veľkej Británii.
V Amazónii jej listy dosahujú v priemere až dva metre a sú také pevné, že unesú aj štíhleho ležiaceho človeka.
Hovorí sa, že práve na takomto obrovskom plochom liste v tvare taniera si zachránil život už nejeden šťastlivec pred nebezpečným aligátorom.
V piešťanských jazierkach sa krokodílov báť netreba. Najväčším nepriateľom sú často, bohužiaľ, návštevníci.