Nitrawa ukáže slávu Veľkej Moravy

Nitra sa za vládnutia Pribinu volala Nitrawa a podľa archeológov bola vtedy oveľa väčšia ako dnes. Malý kus Nitrawy možno v podobe obranného valu obdivovať v podzemnej chodbe Nitrianskeho hradu počas celého roka. Ale vône, farby a chute tohto stredovekého mesta možno spoznať len v jeden deň - vo štvrtok, na Sviatok sv. Cyrila a sv. Metoda.

Nitriansky hrad ukrýva v podzemných chodbách zvyšky veľkomoravského valu.

Autor: Pravda, Andrej Barát

V tento sviatok sa začína prvý ročník historického festivalu Pribinova Nitrawa. Celý hrad od skorého poobedia zaplavia bojovníci, vladykovia s družinami, igrici a kupci či starí remeselníci. Na pódiu pod hradom budú predávať otrokov, na lúke pod morovým stĺpom predvedú svoje umenie sokoliari, odohrá sa tu rekonštrukcia slovanského obradu Slnovrat. ,,Po Kráľovskej ceste sa vydá historický sprievod v dobových kostýmoch," uviedol spoluorganizátor festivalu Daniel Balko. Pod hradným mostom, hneď vedľa veľkomoravskej krčmy, sa strhne bitka, taktiež dobová. K stredovekému jedlu a nápojom zahrajú napríklad Vrbovské vŕby a celý deň vyvrcholí ohňovou šou o pol desiatej večer.

Festival je naplánovaný na štvrtkové poobedie. Dovtedy môžu návštevníci využiť bezplatný vstup do hradného areálu a jeho expozícií, teda kazemát či Diecézneho múzea. Diecézne múzeum okrem zdobených monštrancií a sôch Madony od gotiky až po 20.¤storočie vo svojich vitrínach ukazuje vzácne písomnosti. Napríklad Zoborskú listinu z roku 1113, v ktorej kráľ Koloman potvrdzuje vlastníctvo pozemkov Opátstva sv. Hyppolita v Nitre, najstaršieho kláštora na území Slovenska. Listina je však významná tým, že sú v nej spísané desiatky slovenských osobných mien a názvov osád, riek. Pozoruhodne zdobený je tiež Nitriansky evanjeliár – najstaršia zachovaná rukopisná kniha na Slovensku. Jej vznik sa datuje do 11.¤storočia do skriptória benediktínov v Hronskom Beňadiku. Písali ju po latinsky spolu so špeciálnymi znamienkami, ktoré mníchom ukazovali, ako majú modulovať hlas pri čítaní.

Vo štvrtok bude výnimočne verejnosti sprístupnený aj Biskupský palác. To najstaršie, veľkomoravské, ukrývajú napríklad kazematy – podzemné chodby s drobnými oknami, z ktorých kedysi pálili obrancovia z pušiek a diel na dobyvateľov hradu. Staršie a vzácnejšie veci ako mažiare sú pod presklenou podlahou, kde sa nachádzajú zvyšky veľkomoravského valu z 9.¤storočia. Niečo podobné sa nikde na Slovensku nezachovalo. V prípade Nitrianskeho hradu zohralo svoju rolu zrejme aj šťastie. ,,Val sa skladal z hliny, dreva a kameňa. Keď neskôr v 13.¤storočí začali stavať hrad, starý obranný val sa začal celý rozoberať kvôli kameňu. V tejto časti však kamene asi zabudli zobrať," prezradil sprievodca Peter Cigaňák.

Rozľahlosť dávneho slovanského sídla si človek uvedomí, keď vyjde na svetlo z kazemát a z hradieb sa pozrie smerom na Pyramídu. Tam sú na vrchole v lesoch ukryté ďalšie zvyšky valu, upozorňujú na ne turistické tabule. Cigaňák spresňuje, že obranná línia siahala od dnešného hradu až po kopec a obkolesovala celé vtedajšie mesto.

V blízkosti valu objavili archeológovia dve kostry z 9. storočia, mužskú a ženskú. ,,Žena zomrela mladá, asi 20-ročná, muž mohol mať 30 rokov. Boli to zrejme obyčajní ľudia, možno sedliaci. Tie kostry sa zachovali len vďaka tomu, že boli zakonzervované kamenným prachom, takže sa k nim nedostal kyslík," prezradil sprievodca, ktorý vysvetlil, že Slovania kedysi pochovávali pri valoch, v lesoch alebo pri riekach, jednoducho tam, kde bola mäkká pôda. Kostry sú originálne, len ich chemicky ošetrili, aby sa ďalej nerozpadávali. Najstarším nálezom na tomto mieste je lineárna keramika z mladšej kamennej doby, ktorá dokazuje, že územie Nitry bolo osídlené už pred sedemtisíc rokmi.

Obdobie Veľkej Moravy pripomenie aj výstava replík staroslovanských šperkov v Ponitrianskom múzeu. Začne sa v piatok 6. júla a potrvá celé leto. ,,Vytvorili ich žiaci Strednej odbornej školy polytechnickej v Nitre, používali pôvodné techniky a pôvodné materiály, ako kosť, bronz či striebro," uviedol riaditeľ múzea Anton Števko.

Tipy na ďalšie výlety

• Kostolík v Dražovciach – nachádza sa na skalnatom výbežku nad dedinou Dražovce. Kostol, ktorý postavili v 12. storočí, bol vyobrazený na päťdesiatkorunáčke, dnes zdobí dvojeurovú poštovú známku.
• Najstaršie fresky na Slovensku – ukrýva ich Kostol sv.¤Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom. Jeho základy boli postavené ešte pred prvou polovicou 11.¤storočia. Je to najstaršia zachovaná predrománska architektonická pamiatka na Slovensku.
• Slovenské poľnohospodárske múzeum – ponúka jedinečnú jazdu po úzkokoľajnej parnej poľnej železnici, ktorej trasa vedie pozdĺž skanzenu s roľníckou usadlosťou z čias Veľkej Moravy, starým salašom, pekárňou, školou, mlynom, pálenicou či s vinohradníckym hajlochom, všetko stavby z rôznych storočí a kútov Slovenska. Múzeum leží na konci Nitry smerom na Janíkovce.
• Svoradova jaskyňa – jaskyňa zoborského pustovníka z 11.¤storočia je dostupný turistický cieľ v chránenej prírodnej oblasti. Vypína sa nad ňou 450-ročný železný kríž, ktorý pripomína zbúraný Kostol sv. Jakuba stojaci kedysi na dnešnom Svätoplukovom námestí.
• Kláštor kamaldulov – vedľa liečebne pod Zoborom leží kláštor ,,nemých mníchov", pod ktorým odpočívajú zvyšky kláštora sv. Hyppolita z 10.¤storočia, niektorí vedci sa domnievajú, že knieža Svätopluk zomrel práve v týchto miestach. Jeho hrob sa však zatiaľ nepodarilo objaviť.

Užitočné rady

• vstup do Nitrianskeho hradu stojí 30 centov, do kazemát 80 centov (zľavnený 40 centov), do počas bohoslužieb je vstup do Nitrianskeho hradu bezplatný, čiže od pondelka do soboty do 9. h a v nedeľu do 12. h, voľný vstup do hradu a kazemát bude aj počas sviatku 5. júla
• z biskupských záhrad, ktoré sú nad gotickou priekopou, je pekný výhľad na celé mesto, dá sa tu posedieť na lavičkách
• auto sa dá bezproblémov a zadarmo zaparkovať pri zimnom štadióne, parkovisko na Župnom námestí býva plné
• turistický vláčik už síce nepremáva, no ulice od leta brázdi dvojpodlažný autobus, v pracovné dni premáva ako normálna linka od železničnej stanice do parku, cez víkend jazdí ku kostolíku v Dražovciach, na Zobor alebo k Slovenskému poľnohospodár­skemu múzeu