Francúz prebáda siedmy kontinent - horu plastu v Tichom oceáne

Francúzsky škuner z 30. rokov navádzaný modernými satelitmi čoskoro vyrazí objavovať „siedmy kontinent“, obrovskú kopu plastového odpadu v Tichom oceáne, ktorá je šesťkrát väčšia ako Francúzsko.

20.04.2012 00:00
more, ocán Foto:
Ilustračné foto
debata (5)

Patrick Deixonne zostal pri veslárskych pretekoch v roku 2009 šokovaný z odpadu, s ktorým sa v mori stretol. Pre túto vedeckú expedíciu sa rozhodol preto, aby varoval pred ekologickou katastrofou, ktorá nastáva v severovýchodnej časti Tichého oceánu. „Táto hromada odpadu leží vo vodách, kam len málokedy zavítajú obchodné alebo turistické lode. Medzinárodné spoločenstvo sa o to doteraz takmer nezaujímalo,“ povedal.

Deixonne, ktorý je členom Spoločnossti francúzskych výskumníkov, ktorá je patrónom jeho cesty, a zakladateľom Ocean Scientific Logistic so základňou v Cayenne na Francúzskej Guyane na atlantickom pobreží severovýchodnej časti Južnej Ameriky, vysvetľuje, že chce upútať pozornosť Francúzov a Európanov na tento jav.

Štyridsaťsedemročný Patrick Deixonne, bývalý hasič na francúzskom vesmírnom stredisku na Kourou a dobrý znalec guyanských lesov, sa sám označuje za „výskumníka novej generácie, ktorý musí zdokumentovať veľké problémy životného prostredia, pretože informácia je kľúčom k zmene“.

Misia nazvaná Siedmy kontinent odštartuje 2. mája zo San Diega v Spojených štátoch. Škuner z roku 1938 prejde za mesiac 4 630 kilometrov medzi Kaliforniou a Havajom, kde výskumník Charles Moore v roku 1997 náhodne objavil túto neuveriteľnú kopu plastového odpadu.

Doteraz ju v rokoch 2006 a 2009 študovali len dve americké expedície. Odpad sa hromadí na mieste, kde sa stretávajú morské prúdy, ktoré sa stáčajú pod vplyvom rotácie Zeme a vytvárajú obrovský vír nazvaný gyrus.

Dostredivá sila pomaly nasáva odpad smerom k centru tejto špirály, ktorá je zrejme jednou z najväčších známych na svete: jej obvod meria 22 200 kilometrov a má asi 3,5 milióny kilometrov štvorcových, uvádza francúzske Národné stredisko pre výskum vesmíru, ktoré projekt zaštítilo. „V každom z piatich gyrov na svete je odhadom niekoľko desiatok miliónov ton odpadu,“ vysvetľuje biológ Georges Grépin, vedecký poradca. „Je to predovšetkým plastový mikroodpad v hĺbke 30 metrov. Nie je to kontinent, po ktorom by sa dalo chodiť,“ spresňuje.

Škuner budú navádzať dva satelity amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), Aqua a Terra, aby sa dostal tam, kde je koncentrácia odpadu najvyššia a mohol merať jej hustotu, odoberať vzorky vody, planktónu a materiálov. Pri tejto misii bude vyskúšaný receptor na plaváku, ktorý skonštruovali študenti, ktorý má zistiť živé organizmy a planktón v plastovom odpade a zmapovať znečistené zóny prostredníctvom satelitu, čo bude svetová premiéra.

Počas misie vypustia dvanásť plavákov amerického úradu National oceanic and atmospheric administration, programu UNESCO pre štúdium oceánu a mládežníckeho projektu Argonautica, ktoré majú umožniť tisíckam študentov vo svete študovať morské prúdy.

5 debata chyba