Romantika v zabudnutej časti Sicílie

Sicília splní priania aj náročnému turistovi. No okrem sopky Etny, starogréckych Syrakúz, pitoreskných horských mestečiek či krásnych pláží má aj menej známe miesta. Napríklad pozoruhodný severozápadný cíp trojuholníkového pôdorysu ostrova s mestečkami Castellammare del Golfo, San Vito lo Capo, Scopello alebo Erice.

16.03.2014 06:00
zaliv scopello a faraglioni Foto:
Záliv v mestečku Scopello s bývalou tuniakovou fabrikou.
debata

Donedávna tento región len málo navštevovali turisti, pretože sem neviedla ani diaľnica. Nebolo tu medzinárodné letisko a v krajine vládla mafia. V bedekroch sa píše, že v Castellammare del Golfo bola v päťdesiatych rokoch zavretá polovička mužov. V tomto mestečku sa totiž narodili viacerí bosovia mafie.

Postupne sa vybudovala diaľnica, ale pretože sa rozkradlo veľa betónu, jej kvalita je mizerná. Aspoň, že je bez poplatkov. Ak nechcete rozbiť auto, je dobré dodržiavať na diaľnici maximálnu rýchlosť 100 km za hodinu. Nečudujte sa, keď tu nájdete rozostavané fragmenty diaľnice, ktoré nikam nevedú. Podobne boli nedostavané aj tunely. Príloha časopisu Domus pred časom priniesla tému Architektúra mafie. Otvorením medzinárodného letiska v Trapani sa tento krásny, divoký kraj otvoril svetu a aj Slovensku.

Severné pobrežie a rezervácia Zingaro. Foto: Ján Bahna
Severne pobrezie a rezervacia Zingaro Severné pobrežie a rezervácia Zingaro.

Raj dovolenkárov

Provincia zaberá územie rozprestierajúce sa na západ od Palerma. Expresívna krajina, kde z mora a roviny vyrastajú až tisícmetrové nehostinné pahorky, sa na severnom pobreží prudko zvažuje do mora bez pobrežnej komunikácie. Budovanie ciest dlho sabotovala mafia, pretože na pobreží mala skryté prekladiská tovaru a drog. Nakoniec tu v osemdesiatych rokoch minulého storočia vznikla prvá sicílska prírodná rezervácia – Zingaro, ale dodnes je pätnásťkilometrový prechod od Castellammare do San Vito lo Capo cez túto rezerváciu možný iba pešo.

Hlavné mesto regiónu – Trapani bolo obchodnou križovatkou od staroveku. Leží na dôležitej námornej ceste medzi Európou a Afrikou. Jeho plytké more v okolí sa využíva na ťažbu soli v salinách. Z mesta sú ľahko dostupné ostrovy Egadi – Favignana, Levanzo a Marettimo, známe bohatými loviskami tuniakov. Celému západnému pobrežiu nad Trapani kraľuje monumentálna stolová hora Erice. Vyrastá z mora do výšky 775 metrov. Od praveku je uctievaná ako kultová hora. Ako sídlo bohyne plodnosti a lásky pre Grékov Afrodita a pre Rimanov ako Venuša. Pristál tu aj bájny Daidalos.

St. Annunziata v Erice. Foto: Ján Bahna
St. Annunziata v erice St. Annunziata v Erice.

Mesto má vybudované opevnenia z rôznych období, preto bolo takmer nedobytné. Carlo Levi ho nazval Assisi juhu. Je to orlie hniezdo, ktoré poskytuje nádherné výhľady na krajinu a more až po Tunis či Etnu. Treba však vystihnúť počasie, pretože poobede často sadne na vrchol opar. Erice s vyše dvadsaťtisíc obyvateľmi si zachovalo svoj jedinečný historický charakter napriek masovému turizmu a dobrej dostupnosti lanovkou či novou cestou.

Juhozápadné pobrežie ostrova a krajina okolia je rovinatá s miernymi pahorkami, vhodnými na pestovanie vínnej révy. Vinárske centrum západnej Sicílie ja Marsala, kde od roku 1775 začala rodina Florio s Angličanmi produkovať dezertné víno Marsala. Okolité vinohrady sú do Vianoc zakryté fóliami a sieťami, pretože sa tu pestuje aj množstvo stolového hrozna „Uva Italia“, ktorým zásobujú do Vianoc Európu.

Ruiny gréckych chrámov v Selinunte. Foto: Ján Bahna
ruiny greckych chramov v selinunte Ruiny gréckych chrámov v Selinunte.

Sicília je významný vinársky kraj, produkujúci viac vína ako Slovensko. V poslednom čase tu investujú do vinárstva významné svetové firmy a obnovuje sa aj pestovanie pôvodných sort. V okolí mesta Menfi kraj pripomína Toskánsko. Vyrástlo tu množstvo nových vinárstiev a moderných vinohradov. Vinárstvo Donnafugata sa rozvíja na 150-ročnej rodinnej tradícii.

Rozvoj Sicílie, najväčšieho ostrova Stredozemného mora, nastal hlavne po osídlení Grékmi. Tí zakladali na južnom pobreží mestá. Z gréckych čias sa v tejto časti nachádzajú zachované chrámové komplexy v Agrigente, Selinunte na juhu a v Segeste na severe pri Castelalmmare del Golfo. Táto krajina na severnom pobreží má čarovnú atmosféru. Na úplnom severnom myse, skryté za tisícmetrovými homoľami, leží San Vito lo Capo s nádhernou kilometrovou piesočnou plážou. Hovorí sa aj, že je to najkrajšia pláž na Sicílii. V auguste sa počet obyvateľov mestečka zviacnásobí. Stáva sa eldorádom domácich dovolenkárov.

Grécke chrámy v Selinunte. Foto: Ján Bahna
grecke chramy v selinunte Grécke chrámy v Selinunte.

Z tuniakovej fabriky je aj múzeum

Sicília však poskytuje pre návštevníka ešte viaceré ďalšie prekvapenia. Na druhej strane týchto nehostinných pohorí, ktoré sú súčasťou rezervácie Zingaro, sa nachádza dedinka Scopello a v jej zátoke leží najromantickejší kúsok severozápadnej Sicílie, stará Tonnarra di Scopello, tuniaková fabrika, ktorá je premenená na čarovný útulný hotel s plážou a malým múzeom. Celý záliv uzatvára sústava skalných pylónov vyrastajúcich z mora nazývaných aj „faraglioni“ – dosť podobných známym útvarom na Capri.

Turistika sa v tejto čarovnej krajine odohráva v prenajatých vilách, pretože žiadne veľké hotelové komplexy ešte túto panenskú krajinu neznehodnotili. Osady s vilami, ktoré sa dajú prenajať, sú uzatvorené v zelených záhradách s prístupom k vlastným malým plážovým zátokám.

Severozápadná Sicília je už po stáročia významným rybárskym revírom. Pozdĺž jej pobreží tiahnu tuniaky zo severu od Atlantiku do teplejších vôd klásť ikry. Od Arabov sa Sicílčania naučili špecifickú formu lovu „La Mattanza“ – čo sa dá preložiť aj ako jatky. V máji, keď začne viať teplý vietor favonio, začínajú tuniaky až z Atlantiku plávať do prieplavov medzi pevninou a ostrovom Favignana, aby tu kládli ikry. Tam ich čakali rybári s vytvorenými koridormi, ktoré nasmerovali ryby do sietí.

Tonnarra di Scopello, bývalá tuniaková fabrika. Foto: Ján Bahna
tonnarra di scopello byvala tuniakova fabrika Tonnarra di Scopello, bývalá tuniaková fabrika.

Keď boli siete plné, vytiahla šesťdesiatčlenná posádka siete na hladinu a začal sa masaker – zabíjanie a vyťahovanie tuniakov hákmi s harpúnami z vody. Celé toto krvavé divadlo a rituál sa dialo za rytmického spevu lovcov a divákov. Lov tuniakov a ich následné spracovávanie tu bolo zdrojom obživy ostrovanov. Pozdĺž pobrežia sa v zálivoch zachovali zvyšky tuniakových fabrík tak ako v Scopelle. Bolo ich okolo 50. Dnes prežíva jediná – Tonnara di Favignano.

Lov tuniakov je celosvetovo v kríze. Na Sicílii poklesol 100-násobne. Najkvalitnejší druh, tuniak modroplutvý, je najohrozenejší. Používa sa na prípravu suši. V Japonsku sa už pestujú mladé tuniaky v umelých liahniach. Ich pestovanie v akváriách je však nemožné pre priestorové nároky, veľkosť a rýchlosť ich plavby. Tuniaky vážia od 100 až do 600 kilogramov. U nás predávané konzervy pochádzajú väčšinou z atlantického druhu Bonito. Dnes už lovecké rituály v Trapani nevidieť. Na Sicílii je však aj tak dosť zaujímavostí.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Taliansko #Sicília #rybolov #tuniaky #Trapani