Leto Chorvátsku pristane alebo kam sa vybrať na výlet

Okrem krásnych pláží a teplého mora možno v Chorvátsku objavovať dávnu históriu, skvelú gastronómiu, zvyky a tradície, či skutočný chorvátsky život a zároveň dýchať teplý vzduch obohatený o morskú soľ. Spomaľte a spoznajte Chorvátsko tak, ako si zaslúži.

17.07.2014 06:00
Šibenik, Chorvátsko, loď, leto Foto:
Šibenik ako na dlani. Priviezli sme sa štýlovo - na lodi.
debata

Už po prílete do Splitu nám bolo jasné, že "slovenské more“ nás nesklame ani tentokrát. Aj v top sezóne verejná doprava fungovala akoby bola nastavená podľa švajčiarskych hodiniek a do nášho cieľa, 80 km vzdialeného Šibeniku, sme sa autobusom dostali za necelú hodinu. Keďže času nebolo nazvyš a náš plán na nadchádzajúce dni strávené spoznávaním Severnej Dalmácie bol viac ako preplnený, hneď po príchode na hotel sme nasadli na loď, ktorá nás odviezla do historického centra mesta.

Šibenik, pýcha východného Jadranu

Toto druhé najväčšie mesto regiónu leží neďaleko Zadaru, v malebnom prístave pri ústí rieky Krka pod vysokým skalnatým bralom, ktorému dominuje pevnosť sv. Mikuláša. Prvé zmienky o Kešimírovom meste – tak Šibenik podľa jeho zakladateľa prezývajú – pochádzajú z 11. storočia, vďaka čomu sa môže pýšiť titulom najstaršie chorvátske mesto. Návštevníkom ponúka skutočné skvosty architektúry ako je sieť kamenných uličiek, malebných námestí a neprehliadnuteľnú katedrálu v centre mesta. Práve pri nej sme sa pristavili hneď na začiatku našich potuliek, nedá sa obísť.

V malebných uličkách Šibeniku buďte obozretí -... Foto: Simona Slováková
Šibenik, Chorvátsko, uličky V malebných uličkách Šibeniku buďte obozretí - dá sa tu ľahko zablúdiť.

Katedrála sv. Jakuba, pýcha mesta, najcennejšie dielo prechodu od gotiky po renesanciu, stojí na námestí Chorvátskej republiky. Zaujímavosťou je, že bola vybudovaná výlučne z kameňa, a to z vápenca z neďalekých lomov a z mramoru z ostrova Brač. Na jej stavbu nebola nepoužitá ani jediná tehla či kus dreva. Okrem umeleckej hodnoty pôsobí impozantne aj svojimi rozmermi, je dlhá 39 metrov a vysoká 32 metrov. Na podobu katedrály malo vplyv viacero talianskych staviteľov, ktorý na nej od začiatku prác v roku 1431 zanechali svoj rukopis.

Charakter monumentálneho reprezentačného diela jej však vtisol až majster Juraj Dalmatínec, ktorý zmenil koncepciu stavby a doprial jej vrcholnú gotický podobu. Spolu so 150 spolupracov­níkmi, od kamenárov až po sochárov, pracoval na jej dokončení až do svojej smrti. Pritom veľa nechýbalo a táto jedinečná stavba mohla byť nenávratne zničená.

V prvej polovici 90. rokov minulého storočia, v čase najťažších bojov Chorvátov so vzbúrenými Srbmi, zasiahol katedrálu delostrelecký granát. Ten síce prerazil strechu, no našťastie nevybuchol a pyrotechnici ho zneškodnili. V roku 2000 chrám zaradili do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Stále sa však využíva na pôvodné účely, ako je slúženie sv. omší či sobášenie. A tak sme sa na naše veľké prekvapenie stali i my účastníkmi chorvátskej „veselice“, nechali sa strnúť davom, odhodili zábrany a veselo tancovali v svadobnom sprievode.

Raj pre milovníkov histórie

Potužení dobrou náladou a priateľskou atmosférou vybrali sme sa k pomníku, postavenému na počesť Juraja Dalmatínca, na severnom konci námestia Chorvátskej republiky, odkiaľ sa nám naskytol bezprostredný pohľad na Katedrálu sv. Jakuba, i čarovný výhľad na šíre more. Ďalšou pozoruhodnou stavbou na našom zozname bola renesančná budova zo 16. storočia, pôvodne sídlo mestskej rady, s otvorenými arkádami na prízemí a zasklenou lodžiou na poschodí. Vybudoval ju neznámy majster v období rokov 1533 – 1546. Ide o jednu z najkrajších renesančných radníc, ktorá býva často charakteristický motív pohľadníc z tejto oblasti. V súčasnosti je radnica známa ako vychýrená reštaurácia s výbornou kuchyňou a priestrannou vonkajšou terasou nachádzajúcou sa priamo v srdci historického centra mesta.

Stredoveká záhrada v kláštore sv. Lovru.... Foto: Simona Slováková
záhrada, Chorvátsko Stredoveká záhrada v kláštore sv. Lovru. Nechýbajú pomarančovníky či figovníky.

Na námestie nadväzuje Biskupský palác z 15. storočia s neskorogotickými arkádami, vedľa neho sa zase Morskou bránou s reliéfom sv. Michala vchádza do prístavu. My sme sa však vybrali do útrob kľukatých kamenných uličiek, zdolali nespočetné množstvo schodov a objavili záhradu v kláštore sv. Lovru. Táto stredoveká záhrada prešla rozsiahlou rekonštrukciou, vďaka ktorej na ploche 600 m2 môžete obdivovať cyprusy, krušpán, pôvodné odrody ruží, pomarančovníky, citrónovníky, či figovníky. Nechýbajú ani koreniny a liečivé rastliny, na skalách rastú ťahavé kapary.

Oáza pokoja - kláštorná záhrada v sv. Lovru. Foto: Simona Slováková
kláštorná záhrada v sv. Lovru, Chorvátsko Oáza pokoja - kláštorná záhrada v sv. Lovru.

Okolo studne vedie krížová cesta a dotvára duchovný ráz tohto miesta. Projekt opravy vypracoval známy chorvátsky architekt Dragutin Kiš prihliadajúc na zachovanie schémy stredomorských kláštorných záhrad. Ak dostanete chuť, podobne ako my, môžete si tu so zatvorenými očami pri západe slnka vychutnať tóny jazzovej hudby, šálku dobrej kávy, či pohárik tradičnej rakije. Nie je kam sa ponáhľať, na tomto mieste akoby zaspal čas…

Krka, oáza zelene a pokoja

Výlet do národného parku Krka sme odštartovali zavčas rána v rybárskom mestečku Skradin, odkiaľ sme sa vyhliadkovou loďou za 25 minút dostali neďaleko vodopádov Skradinski buk. Premenlivé počasie sa umúdrilo a my sme sa po krátkej prestávke vybrali proti prúdu rieky náučným chodníkom vedúcim cez mosty a lávky k najznámejším prírodným krásam Chorvátska.

Trasa okolo Skradinských vodopádov je dlhá približne 3 – 4 km a fyzicky nie je náročná. Zvládli sme ju bez problémov, kráčajúc pozdĺž vodopádu, pomaly stúpajúc po ceste a schodoch k mnohým vyhliadkam na kaskády či rozbúrenú rieku. Tieto najkrajšie vodopády národného parku tvorí 17 kaskád, pričom ich výškový rozdiel je neuveriteľných 45,7­m.

Pod vodopádmi stojí budova vodnej elektrárne -... Foto: Simona Slováková
vodopády, Chorvátsko, vodná elektráreň Pod vodopádmi stojí budova vodnej elektrárne - jedna z prvých v Európe.

Napriek hučiacej vode sú oázou pokoja, zdrojom energie, domovom rozmanitej fauny a flóry. Obdivovať sme ich mohli nerušene, keďže park bol okrem niekoľkých turistov s fotoaparátmi v rukách takmer prázdny. V záverečnej časti prehliadky nám okrem nezabudnuteľného výhľadu bola odmenou i návšteva vodných mlynov, etnologické zbierky, či prechádzka po nespočetných kamenných mostoch v lone prírody, ktorej jar dožičila sviežu zelenú farbu.

Vidieť treba aj Rošský vodopád, kde sa rieka mierne, doširoka rozlieva a okrem hlavného toku vzniká niekoľko nízkych kaskád zvaných Ogrlica, množstvo rukávov a ostrovčekov. Prekrásnu scenériu dokresľujú okolité skalné steny, po prúde nižšie vzniká Visovické jazero, s uprostred ležiacim ostrovčekom s odvodeným názvom „Visovac“. Františkánsky kláštor z 15. storočia – kultúrno-umelecká klenotnica, uchováva cenný archív so zbierkou kníh.

Biovečera v Dalmácii: gurmánska povinnosť

Po namáhavom dni strávenom obdivovaním prírodných krás prišiel čas ulahodiť konečne aj našim chúťkam. Nechali sme sa zlákať vidinou lokálnych biojedál, domáceho pečeného chleba a mnohými oceneniami uznávaného vína z miestnych viníc. Len 7 km jazdy autom od Národného parku Krka sme sa sledujúc malé navigačné tabule s označením „Agroturizam Kalpic“ dostali do typickej chorvátske dedinky, kde sa na ploche 6000 m2 nachádzajú rozľahlé pozemky so 6 autentickými kamennými domami. Na lúkach sa pásli kozy a ovce, záhrady boli plné voňavej levandule i liečivých bylín, kam naše oči dovideli tiahol sa bujný vinič.

Hoci sme boli neohlásenou návštevou v tomto raji ticha a hojnosti, farmári nás vítali srdečne, priateľsky. Ako sa na Chorvátov patrí, uhostili nás vyprážanými figami, pohárom rakije a živou hudbou. Dalmatínska večera zložená z viacerých chodov sa nemohla začať inak, ako sušeným bravčovým stehnom zvaným „pršut“ s olivami, teplým domácim chlebom a údeným syrom s jemne slanou korenistou chuťou. Vychýrenou špecialitou sú jedlá pripravované spôsobom „peka“, kedy sa jedlo parí pod železnou pokrievkou zasypanou žeravým popolom. Neodolali sme ani jahňacine s varenými zemiakmi, ktoré boli bodkou za našim kulinárskym pôžitkom. Výborné domáce biele či červené víno, príjemná rodinná atmosféra a tóny ťahavých ľudových piesní urobili náš farmársky večer nezabudnuteľným.

Užitočné fakty:

  • Život v prístavných mestách síce pulzuje počas celého roka, v lete sa však niekoľkonásobne zrýchli a plynie tradičným „dovolenkovým“ spôsobom. Ubytovanie, služby a doprava sú ale zabezpečená kvalitne a bez problémov.
  • Hory, lesy i pobrežie sú porastené zmiešanými lesmi, v ktorých prevažujú borovice, buky, gaštany a jedle. Napriek vysokým teplotám sú stále svieže, zelené a plné života.
  • Historické a kultúrne pamiatky navštívte v poobedňajších alebo večerných hodinách, kedy zapadá slnko a teploty sú viac znesiteľné. Naskytne sa vám príležitosť obzrieť si v ich celej kráse, autentickosti a veľkoleposti.
  • Zamierte do večerných podnikov, či barov a vypočujte si ľudovú hudbu, ktorou si vám miestni umelci oblečení v tradičných odevoch doslova získajú.
  • Výlet pirátskou loďou pozdĺž pobrežia a návšteva okolitých ostrovov sú počas leta veľkým zážitkom. Čerstvý morský vzduch, možnosť kúpania, či potápania sa spestria váš pobyt a obohatia dodatočné spomienky.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Chorvátsko #Šibeník #leto 2014 #Split #Krka #Skradinské vodopády #Dalmácia