Div sveta: Rodoský kolos možno opäť povstane z hlbín mora, aby strážil prístav

Jeden zo starovekých Siedmich divov sveta možno vstane z mŕtvych! Skupina architektov si zaumienila znova vystavať bájny Rodoský kolos, teda sochu bojovníka, ktorý kedysi (zrejme) rozkročený stál nad vchodom do starodávneho prístavu Lindos (Mandraki).

06.12.2015 07:00
Rodoský kolos, socha, Rodos, Foto:
Rodoský kolos
debata (5)

Stavitelia však nemajú v úmysle postaviť presnú repliku kolosu, ako sa zachovala na dávnych nákresoch. Miesto toho chcú vztýčiť 150 metrov vysokú poctu niekdajšej soche, ktorá uzrela svetlo sveta pred 2200 rokmi.

Tím staviteľov by podľa vlastných slov chcel „vrátiť Rodos na mapu svetovo významných miest s nesmiernou historickou hodnotou“.

Prostriedky na výstavbu neokolosu si architekti zaumienili vyzbierať od nadšencov tejto myšlienky prostredníctvom internetu. Rodoský bojovník bude mať nesmierne rozmery, rovnako, ako jeho predchodca, bude slúžiť zároveň ako maják a v jeho bronzovej „pokožke“ budú zamontované solárne panely.

Obrovská stavba, pri ktorej by aj newyorská Socha slobody s jej 93 metrami vrátane podstavca vyzerala len ako trpaslík, bude však predovšetkým slúžiť ako knižnica a múzeum, kde sa návštevníci zoznámia so všetkými cennými archeologickými nálezmi zabudnutými v skladoch a povalách.

Nápad obnoviť kolos vznikol už dávnejšie, podporuje ho aj starosta Rodosu Fotis Hatzidiacos. Momentálne prebiehajú rokovania o presnom mieste a spôsobe výstavby. Predošlý pokus o vzkriesenie rodoského megabojovníka v roku 2000 stroskotal na nedostatku financií.

Postavený z nepriateľských zbraní

Pôvodný staroveký kolos bol jedným z najambicióz­nejších stavebných projektov dejín a posledný zo siedmich divov antiky. Stavali ho dvanásť rokov a bol najvyššou stavbou starovekého sveta. Pravdepodobne mal rovnakú výšku ako dnešná Socha slobody bez podstavca a podobne ako ona, držal aj bojovník v ruke pochodeň.

Jeho výzor je zdokumentovaný len na dobových záznamoch, predpokladá sa, že socha nahého muža mala cez rameno prehodený plášť, v jednej ruke držala fakľu a v druhej kopiju alebo luk. Bojovník stál buď rozkročený a lode vplávali do prístavu popod neho, pravdepodobnejšie však vítal námorníkov znožmo, tvárou k moru. Postavili ho okolo roku 280 pred naším letopočtom ako maják a monument prístavu Rodos, ktorý bol vtedy dôležitým centrom obchodu.

Vztýčili ho ako poctu gréckemu bohovi slnka Heliovi a zároveň ako poďakovanie za porážku nepriateľskej 40 000-ovej armády. Stavbu nesmierne nákladnej sochy vtedy financovali práve vďaka predaju vybavenia a zbraní, ktoré porazení Demetriovi vojaci na úteku zanechali na bojisku. Bronzové a železné nástroje a zbrane domáci roztavili a vyrobili z nich telo bojovníka.

Z Rodoského kolosu sa však netešili dlho, po 56 rokoch ho zmietlo do mora ničivé zemetrasenie, a tak sa stal najkratšie existujúcim divom sveta.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #socha #Rodos