Po minuloročnej plavbe medzi ostrovmi gréckych Kyklád mužská časť posádky vytýčila nový májový plán: Sarónske ostrovy, opäť v Grécku. Doma sme povinne nechali nepríjemné pocity v okolí žalúdka, ktorými nás sprevádzala posledná plavba na jachte tesne pred búrkou aj obavy z prílevu utečencov v aténskom prístave Pireus, kde sme sa mali nalodiť.
Naoko bez krízy
V Aténach turista krízu necíti. Túlavé psy a žobráci tu boli dávno pred ňou. Ulice plnia najmä japonskí a americkí seniori, ktorých lákajú láskavé májové teploty ovzdušia. Večer sa mesto plní mladými Aténčanmi. Zdá sa, že na posedenie v kaviarni a módne kúsky oblečenia nemá vplyv ani vyššia daňová zaťaženosť, ako v minulosti.
Obavu z utečencov možno tiež pokojne nechať doma. Ich prechodným domovom sa stal park v centre hlavného mesta a štadióny postavené pre olympiádu v roku 2004. Obrovský chátrajúci komplex poskytol strechu nad hlavou tisíckam utečencov, najmä Afgancom, ktorí uviazli v prístave Pireus.
Epidauros: Liek na telo aj dušu
Skôr, než sa vylodíme na prvom z ostrovov Sarónskeho zálivu, kotvíme v malej rybárskej dedine Archaia Epidauros. Miesto v kopcoch nad ňou sa preslávilo nielen starovekým divadlom.
Východné pobrežie Peloponézu v druhom tisícročí pred naším letopočtom priťahovalo ľudí hľadajúcich uzdravenie v jednom z najväčších liečiteľských centier antického sveta. V mykénskych dobách tu žilo až 80-tisíc ľudí. Dnes sa takisto teší veľkej obľube. Miesto pútnikov sem však prichádzajú autobusy plné turistov.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Taxíkom míňame pomarančové sady plné šťavnatých plodov a o dvadsať minút stojíme pred bránami starovekého mesta Epidauros. Areál tvorí archeologické múzeum, divadlo a samotná Asklépiova svätyňa s priľahlými vykopávkami.
Asklépiovi, synovi Apolóna a nymfy Korónidy, patrilo dôležité miesto vo svete bohov. Za svoje vzdelanie vďačí kentaurovi Cheirónovi, ktorý ho naučil všetko o liečení ľudí. Remeslo ovládal natoľko, že si trúfol kriesiť mŕtvych.
To rozhnevalo Dia, ktorý ho zabil jedným zo svojich bleskov. Asklépios sa odpútal od smrteľného tela a usídlil sa na Olympe ako boh lekárstva. Bradatý muž je zobrazovaný so psom a palicou ovinutou hadom. Ten sa ako symbol medicíny zachoval až do dnešných čias.
Asklépiova svätyňa bola v staroveku najväčším liečiteľským centrom. V areáli bolo 160 izieb a kúpele s liečivými prameňmi. Zachované zápisy rozprávajú o vtedajších medicínskych úspechoch – slepcom sa tu vracal zrak, neplodné ženy rodili. Liečilo sa bylinami, diétami aj chirurgickými zákrokmi. Tiež pomocou snov a uhryznutím hadmi, ktoré sa tu chovali.
Dokonalá akustika
Úžasnou akustikou zaujme zachovaný amfiteáter. Do 55 radov sedadiel, vrátane VIP lóží sa zmestilo až 14-tisíc ľudí. Vysokými schodmi z bieleho vápenca stúpame nahor. Pod nami sa otvára kruhový priestor medzi javiskom a hľadiskom – orchestra. Práve tu skupinky turistov demonštrujú dokonalú akustiku.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Sediac v najvrchnejšom rade, v príjemnom tieni pínií, počujeme cinkot mince padajúcej na zem či šuchot trhaného papiera, ale aj grécku sprievodkyňu, ktorá tlieska v strede javiska. V duchu kalokagatie sa zo stánku ovlažujúceho dušu presúvame do sféry dokonalého tela – na Asklépiovu počesť sa v Epidaure konali každé štyri roky športové hry. O týchto pretekoch dodnes svedčí štadión, v ktorom sú napríklad zachované štartovacie bloky.
Poros: V spoločnosti tekvíc
Naším prvým sarónskym ostrovom je hornatý Poros. Od Poloponézu ho delí len úzky prieplav. Malý ostrov, tak ako väčšina ostatných, vznikol sopečnou činnosťou. V podstate sú to dva ostrovy spojené násypom alebo mostom. Píniami, olivami a figami bohato pokrytá Kalávria je na severe a menší vulkanický ostrovček Sfairía na juhu. V omnoho väčšej a rušnejšej Kalávrii nájdete ruiny Chrámu Poseidona.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
O duchovný rozvoj dnešných obyvateľov sa starajú predstavení z kláštora, ktorý tu v 18. storočí dal postaviť aténsky biskup Lakovos II., ako vďaku za svoje uzdravenie po napití sa vody z miestneho prameňa. Jeho liečivú silu môžete vyskúšať aj dnes, miestni rybári však viac stavajú na zázračnú moc retsiny, bieleho vína s príchuťou borovicovej živice.
Hlavné mesto s rovnakým názvom Poros si zachovalo svojbytné kúzlo a mnoho domov z devätnásteho storočia. Námornícka akadémia z roku 1849 je tu dodnes. Hoci sa zdá, že v nej nie je žiadny život, jej múry skrývajú asi sto mladých kadetov.
Prístav Poros je vyhľadávaným cieľom výletných lodí aj napriek tomu, že ostrov patrí k najveternejším a štrkovo-pieskové pláže nie sú najkvalitnejšie. My však jednu objavíme. A hoci teplota mora sa len tak-tak šplhá k dvadsiatke, tyrkysovej farbe mora neodoláme.
Po chladnom kúpeli nás hrejú slnečné lúče opierajúce sa o terasu priľahlej taverny. Jej majiteľom je asi tridsaťpäťročný Mihalis. Precestoval kus sveta a vrátil sa späť do rodného Porosu.
Štýlovo zariadená tavernička mladého Gréka láka skvelými nápadmi – nad hlavami sa hompáľajú ručne vyrobené a zdobené lampy z tekvíc, lavička v útrobách starého člna ponúka kúsok milosrdného tieňa. Mihalis nosil voňavú kávu, ľadové ouzo, trpezlivo sa učí šesť slovenských mien a pozýva na večeru, ktorú varí podľa jeho receptov mama.
Spetses: Romanticky a draho
Na vstupe do Sarónskeho zálivu leží ostrov Spetses. Je to ostrov hrdinky revolúcie Laskariny Bouboulinu, rodáčky z Hydry, ktorá ako jediná žena v gréckej histórii dosiahla hodnosť admirála a v prístave má aj svoje múzeum.
Podobne ako Hydra aj tento ostrov sa zapojil do boja o nezávislosť v roku 1821. Ostrov zbohatol predovšetkým vďaka stavbe lodí a námornému obchodu. V rokoch 1960 – 1970 sem smerovali bohatí Aténčania, vlastniaci vily a veľké jachty v prístave.
Hustú premávku na promenáde tvoria prevažne bicykle, motocykle, skútre a konské povozy. Aj turisti sa po ostrove najlepšie popresúvajú na prenajatom skútri alebo bicykli. Môžu tiež podniknúť romantickú cestu okolo ostrova v kočoch ťahaných koňmi a obdivovať veľkolepé zdobené sídla v dláždených uličkách ostrova.
Do prístavu Dapia, turistickej a obchodnej štvrte plnej zábavy, trvá cesta peši z malebného starého prístavu asi polhodinu. V uličkách Dapie sú stovky butikov so štýlovým oblečením a s doplnkami. A hoci o nežnejšie pohlavie sa bude na viacerých miestach pokúšať nákupný ošiaľ, ceny blížiace sa k modelom exkluzívnych módnych domov ich vrátia späť na zem.
Dôsledkom premrštených cien, základné potraviny nevynímajúc, je fakt, že cudzinci, prichádzajúci do Spetzes na krátky výlet z pevniny, si nosia jedlo a pitie so sebou. A domáci prichádzajú o kšeft…
Hydra: Osol namiesto taxíka
Z prístavu Pireus sa dá na ostrov Hydra, dlhý osemnásť kilometrov, dostať každý deň. Hoci názov Hydra v sebe nesie vodu, na ostrove nie je ani kvapka životodarnej tekutiny. Aby turisti a domorodci počas leta neumreli od smädu, dvakrát denne sa do prístavu priplaví špeciálna tanková loď plná pitnej vody.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Päť hodín prečerpáva potrubím svoj obsah do podzemných nádrží. Kedysi to bolo inak. Pramene vody však zničilo zemetrasenie a voda sa dováža z polostrova Peloponéz. Ďalšiu vodu získavajú obyvatelia odsoľovaním morskej.
Prvé osídlenie ostrova sa datuje tritisíc rokov pred naším letopočtom. Najväčším rozmachom prešla Hydra na prelome osemnásteho a devätnásteho storočia. V roku 1981 sa ostrov zapojil do bojov o zvrhnutie tureckej nadvlády. Vtedajší admirál Andreas Miaoulis sa stal hrdinom, ktorému obyvatelia Hydry venovali sochu týčiacu sa nad Historickým archívom a múzeom.
Vojenský úspech, paradoxne, bol začiatkom postupného úpadku ostrova. Obyvatelia z neho začali odchádzať. Vďaka tomu si tento kúsok Grécka zachoval jedinečný charakter. Hydra je synonymom zakonzervovaného kúska minulého života, kde majú zakázaný vstup automobily a moderná výstavba. Ak budete chcieť ostrov preskúmať, musíte sa spoľahnúť na svoje nohy alebo oslíka. Bicykel v úzkych a strmých uličkách by takisto nemal šancu.
Výnimku z prísneho zákazu motorových vozidiel majú hasiči a smetiari, ktorí vlastnia malý vozový park. V úzkych uličkách, kde sa auto nedostane, však aj tak najlepšiu službu robí opäť oslík so svojím ľudským sprievodcom. A hoci somáre odpad likvidujú, takisto ho aj vytvárajú. Turisti to však nepocítia. Zberači exkrementov pracujú usilovne.
Oslíky sú zásobovači aj taxikári. Na nábreží postávajú osedlané zvieratá s poznávacou značkou, ich majitelia sedia na káve a čakajú na hostí, aby ich dopravili do cieľovej stanice. Ale pozor, nie každý somár je turisticky „friendly“. Niektoré naoko milé potvorky pri náznaku fototermínu turistov znenazdajky kopnú alebo uhryznú.
Dom Leonarda Cohena
Na juhovýchodnom pobreží čakajú na turistov v prístave morské taxíky. Sú pripravené prepraviť ich do iných častí ostrova. Tieto malé rýchle člny sú prispôsobené aj na plavbu vo veľkých vlnách. Majú dve zástavy – grécku a rovnakú, aká sa používala na ostrove počas vojny za nezávislosť, s krížom a sloganom: Eleftheria i Thanatos (sloboda alebo smrť). Táto zástava sa objavuje často aj na fasádach správnych budov.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Keďže rybárstvo už nie je jediným zdrojom obživy, tradičné rybárske rodiny ponúkajú ubytovanie v kamenných domoch, pohostenie v reštauráciách, kaviarňach či kurzy potápania. Inšpiratívny ostrov Hydra je častým cieľom umelcov.
Preslávila ho Sofia Lorenová vo filme Chlapec a delfín, dom si tu kúpil aj kanadský spisovateľ a spevák Leonard Cohen. Na ostrove strávil väčšiu časť šesťdesiatych rokov a prežil tu veľkú lásku s Nórkou Mariannou Ihlenovou.
Jednou z najkrajších zástavok na Hydre je Periptero. Nachádza sa tu Spilia, jaskyňa, v ktorej sa dá plávať. A potom príjemne unavení na terase jednej z neďalekých kaviarní pri ľadovej káve pozorovať západ slnka. Jamas! Jeden deň na Hydre nestačí.