Navštívte venušu lovcov mamutov

Táto praveká ženská plastika z Moravian nad Váhom pri Piešťanoch patrí medzi najstaršie prejavy ľudského umenia na území Slovenska.

02.03.2006 16:16
debata

Ide o maličkú sošku z mamutoviny, ktorá neustále vzbudzuje záujem renomovaných bádateľov ale i laikov  o najstaršie dejiny ľudstva nielen z územia Slovenska, ale z celej planéty Zem. Láka však i príbehom svojho novodobého objavenia.

Klenoty našej minulosti

Moravianska venuša sa v súčasnosti nachádza ako uvádzajúci, teda prvý artefakt  v expozícii s názvom Klenoty dávnej minulosti Slovenska na Bratislavskom hrade. Ide o klenotnicu najvýznamnejších archeologických nálezov objavených na území Slovenska. Tie jednoznačne dokumentujú zmysel pre krásu umenia i u tých najstarších, pradávnych obyvateľov malého Slovenska.

Expozíciu inštalovalo Archeologické múzeum SNM v Bratislave.  Nachádzajú sa tu predmety výnimočnej umeleckej hodnoty – Venušou počínajúc, cez krásne aj zlaté predmety z doby bronzovej, rímskej a sťahovania národov pokračujúc. Výstavu veľkolepo ukončujú veľkomoravské šperky a iné včasnostredoveké artefakty pochádzajúce aj z 13. stor.

Začal sa písať príbeh o venuši

Trvalo desaťročia, keď sa vedecká, ale aj laická verejnosť v širších odborných súvislostiach prvýkrát dozvedela o Moravianskej venuše. Bolo tomu tak vďaka vypublikovanému stručnému príspevku Juraja Bártu v Archeologických Rozhledoch (1959, názov: Plastika „Venuše“ na západnom Slovensku, 874–875). Ide o sošku z mamutoviny, ktorá patrí medzi najstaršie umelecké artefakty z územia Slovenska, ale aj zo strednej Európy. Bola vytvorená človekom dnešného typu – Homo Sapiens Sapiens. Patrí do kultúrneho okruhu, ktorý je novodobými bádateľmi nazvaný Gravettien a datovaný je do obdobia mladého paleolitu (mladá fáza staršej doby kamennej).

Úctihodne stará dáma

Vek Moravianskej venuše je na základe metódy rozpadu izotopu uhlíka C4 (rádiokarbónové dáta) odhadovaný na 22 – 23 000 rokov. Plastika ženy z mamutoviny je vysoká 7,5–7,7 cm.  Je bez hlavy a rúk, pričom sú dominantne zvýraznené ženské pohlavné orgány a prsia. Venuša sa našla v Moravanoch nad Váhom pri Piešťanoch  na lokalite Podkovica. Z priestoru Moravian pochádza viacero nálezov z inkriminovaného obdobia mladého paleolitu.

Kto ju vlastne objavil

V ktorom roku to presne bolo,  nie je doteraz jednoznačné určené – 1925?, 1937?, 1938?, 1939, alebo to môže byť aj celkom iný rok. Uvádzané sú tiež rôzne mená miestnych nálezcov – Karol Boliešik, ale najčastejšie sa spomína meno Štefan Hullman – „Petrech„.  Mnohí bádatelia uvádzajú v súvislosti s nájdením Moravianskej venuše stručnú informáciu. Neznámi roľník ju našiel v rokoch 1937 – 1939 na polohe Podkovica v Moravanoch nad Váhom, okres Piešťany. Po týchto, zatiaľ nie celkom vyjasnených súvislostiach sa soška onedlho dostala do rúk nemeckého bádateľa  Lothara Zotza. Od roku 1939 bol profesorom nemeckej univerzity v Prahe a autorom, ktorý bol schopný urobiť vo vedeckom bádaní nadprácu v línií vtedajšej mocenskej mašinérie. Vo svojej knihe „Od lovcov mamutov k Vikingom„ tendenčne predstavil najstaršie dejiny v nemeckom mocenskom trende   a oduševnene dokazoval, že Čechy a Morava boli vždy územím germánskeho etnika.

Aj archeológovia falšujú

Lothar Zotz viedol na  významnej mladopaleolitickej lokalite v Moravanoch nad Váhom v rokoch druhej svetovej vojny (1941–1943) archeologický výskum. Napriek neodškriepiteľnému prínosu bol počas výskumu preborníkom vytvárania potemkinovských nálezových situácii, ale aj človekom, ktorý mnohé artefakty z Moravian odniesol do  Prahy a odtiaľ do Nemecka.  Venuša zmizla na dlhú (1939–1967) dobu z územia Slovenska. 

Vďaka manželom Bártovcom

Až obetavosť archeológa Juraja Bártu a jeho manželky výrazne napomohla k tomu, že sa opäť dostala na Slovensko. Pomohla k tomu aj náhoda, keď kópia sošky bola nájdená českým bádateľom Emanuelom Vlčekom v Paríži v expozícii Musée de l´Homme. 

Ten o tom upovedomil Juraja Bártu. Vďaka tejto náhode sa pohli stojaté vody snaženia sa za opätovný návrat Moravianskej venuše na Slovensko. Zotz podnietil navrátenie sošky potvrdením jej pravosti, o ktorej nebol vraj do konca svojho života presvedčený. V tejto súvislosti mu okrem iných pomáhal francúzsky vedec a kňaz Henri Breuil. On dal zhotoviť spomínaný odliatok, ktorý sa nachádzal v parížskom múzeu. Pravosť Moravianskej venuše  sa však potvrdila. Nemecká skupina odborníkov  aj s Giselou Freundovou, spolupracovníčkou Lothara Zotza,  vrátila po jeho smrti v roku 1967 Moraviansku venušu Slovensku.

Podobné z Ukrajiny

 Venuše, respektíve ženské sošky sú výnimočným prejavom mladopaleolitického umenia už moderných, gravettienských ľudí, ktorí žili v interštadiáli (teplejší úsek doby ľadovej) Würme 2–3 a štadiáli (chladnejší úsek doby ľadovej) Würm 3 (posledná doba ľadová  – glaciál, nesie označenie Würm).  Bolo to obdobie lovcov, zberačov plodín, ale aj  šamanov a umelcov. Matka, žena – rodička bola symbolom plodnosti a sily života. Podobné sošky, ako je  z Moravian nad Váhom, poznáme najmä z náleziska Kostenky na Ukrajine. Určitú, ale menšiu podobnosť môžeme badať aj s nálezmi plastík na Morave, kde v tomto období bola rozšírená lokálna obdoba gravettienskeho kultúrneho okruhu – pavlovien (Předmostí, Dolní Věstonice, Pavlov). Venuše boli do určitej miery typickým prejavom súdobého umenia. Na  tvorbu paleolitických plastík, ale aj iných ozdobných predmetov sa okrem mamutoviny (surovina z mamutieho kla) zriedkavejšie používala aj kosť, ulity, hlina a kameň.

Lovci mamutov na Slovensku

Moravianska venuša nie je jediný výnimočný artefakt ľudskej tvorivosti z mladopaleoli­tického obdobia na území Slovenska. Okrem iných, sú nimi aj prevŕtané kamene, jedny z najstarších nielen na Slovensku, ale aj v Európe, ktoré sa našli asi 25 km severne od Moravian nad Váhom v povodí Váhu v Trenčianskych Bohuslaviciach, kde sa nachádzal tábor lovcov a zberačov doby ľadovej (C14 spred 22 500).  Okrem tejto zaujímavej sošky z mamutoviny poznáme z územia Slovenska i plastiky alebo náznaky opracovania kameňa, či už zoomorfného alebo antropomorfného charakteru (napríklad kameň upravený do tvaru ženského pohlavia z Cejkova). Známe sú aj  z Moravian nad Váhom. Dokonca  z polohy Lopata pochádza ďalšia plastika ženy z mamutoviny. Našla sa vraj počas výskumu Lothara Zotza, ktorý ju zlial do sadrového obväzu. Artefakt však zmizol v chaose druhej svetovej vojny.

debata chyba