Vo viniciach neďaleko Cognacu, ktoré sa nachádzajú v dosahu atlantickej klímy, pestujú úplne iné odrody viniča ako v okolí Epernay, kde sídlia najslávnejšie šampanské domy. Kým na výrobu šampanského sa používajú Chardonnay a Pinot noir, respektíve Pinot meunier prezývaný aj Čierny rizling, na koňak pestujú odrodu Ugni Blanc.
Vo Francúzsku majú štrnásť hlavných vinohradníckych oblastí. Už stáročia vládne medzi nimi obrovská rivalita. V Cognacu vyrábali silne alkoholizované vína, ktoré mali vydržať dlhé transatlantické plavby. Neboli to delikátne vína zo susedného 120 kilometrov vzdialeného Bordeaux. A predsa vinohrady v okolí Cognacu prežili a stali sa slávne. Ešte lepšie ako víno znášala zaoceánsku plavbu vínovica. A keď ju v Cognacu nechali odležať v dubových sudoch, pričom navzájom decentne premiešali jednotlivé ročníky, vznikol nápoj s očarujúcou aromatikou ovocia, kvetín a vanilky. Na svete bol koňak.
Ženy emancipované koňakom
Ktorý z nich je najlepší? Odpoveď na to môže dať návšteva mestečka Cognac. Tu v roku 1724 rozbehol výrobu koňaku vtedy ani nie tridsaťročný Rémy Martin. Na vínovicu začal destilovať víno pochádzajúce z najlepších cognackých vinohradov z regiónu Grande Champagne a Petite Champagne. Pôda s vysokým obsahom vápnika zadržiava vodu ako špongia a hlavne obdarúva víno dostatkom kyselín. Čas ukázal, že objav dvojitej destilačnej premeny vína na vínovicu priniesol tomuto kraju požehnanie. Podobne ako Champagne si žiarlivo stráži svoje označenie a značku Cognac môžu používať len výrobcovia z Cognacu.Označenie pôvodu chráni zákon – francúzsky aj Európskej únie.
Cognac Rémy Martin si zakladá na dlhej, takmer tristoročnej tradícii. Mei Gan Chian, pôvabná Číňanka, obdivujúca francúzsku kultúru počnúc šansónom a končiac vyberanou kuchyňou a nápojmi, je veľvyslankyňou Rémy Martin. V dnešnom skomercionalizovanom svete hľadajú firmy krásne a chytré hlavy, aby šírili dobrú povesť o značke.
Mei Gan Chian je symbolom toho, že koňak sa stal multikulturálnym nápojom, pije sa naozaj na celom svete a čoraz viac najmä v Ázii. Aj u nás bol svojho času koňak populárny. Pili sa najmä sovietske koňaky – gruzínske či arménske, francúzske boli kvôli nedostatku devíz za socializmu takmer nedostupné. Dnes sú na policiach obchodov a barov alebo sa za nimi možno vydať na miesta ich zrodu. Pitie aj cestovanie za nimi stojí za to. A niekedy v budúcnosti možno potom po vypití jedného či dvoch pohárikov preletieť mysľou do ospalého Cognacu, kde muži hrajú stále petang ako dávno predtým. Veru, Rémy Martin geniálne namiešal svoje vínovice a zástup nasledovníkov priviedol jeho recept do absolútnej dokonalosti.
Foto: Rémy Martin, Cognac
Mei Gan Chian prirovnáva koňak k parfumu, ktorý možno piť. V tomto prirovnaní je pravda a možno preto koňak rady ochutnávajú ženy a nielen ochutnávajú, ale aj tvoria. Hlavnou majsterkou pivníc je od roku 2003 Pierette Trichetová. Vo Francúzsku pokročila emancipácia a vo výrobe vína či tvrdého alkoholu, kedysi doméne mužov, sa čoraz viac presadzujú ženy. "Majú brilantný cit pre vôňu či chute, ale táto schopnosť nie je daná len ženám,“ lišiacky sa zastane mužov Mei Gan Chian.
V každom prípade výroba koňakov je umením, pravda s prísnymi pravidlami. Je rehoľou, lebo človek slúži pivnici a tisíckam sudov, v ktorých sa nachádza vínovica vydestilovaná z extrémne suchého vína – teda vína s minimálnym obsahom cukru. Víno sa destiluje komplet aj usadeninou, práve ona dodáva textúru, arómu a dlhú dochuť koňakom.
Živá voda
Eau de viev – živá voda, nie ohnivá, sa zrením premieňa na lahodný nápoj. Madam Trichetová má pri miešaní koňaku možnosť výberu z 240 destilátov uložených v 200-tisíc sudoch! Jej ústa sú najlepším laboratóriom, aké v Rémy Martin majú, a rozhodujú o tom, čo sa k čomu hodí. Koňaky dozrievajú v dubových sudoch. Najlepšie sú z limousinských dubových lesov. Na sudy sa vyberajú 150-ročné stromy. Čas, kvalitné drevo, umožňujúce zrejúcemu nápoju kontakt s vonkajším svetom, premieňajú vínovicu na koňak.
Vraví sa, že čím dlhšie zrejúci koňak, tým lepší. Lenže dôležité je vybrať aj surovinu vhodnú na dlhodobé zrenie. Madam Trichetová spolu s veľvyslankyňou Mei Gan Chian zdôrazňujú, že ich koňak vyjadruje srdce Cognacu. A to hneď z troch dôvodov – pochádza z najlepších vinohradov Grande a Petite Champagne, je v ňom zosobnená dedičná skúsenosť a majstrovstvo technológov martinovských pivníc, ktorí vytvárajú koňaky nebývalej aromatiky a chutí.
Čo teda ochutnať? Žeby najmenej štvororčnú V.S.O.P.? Všetko je vec vrecka. Za najdrahšie desať-, dvadsaťročné i staršie koňaky sa platia už nie desiatky, ale stovky eur. Nie sú to nápoje na bežné pitie. Za vôňu fialky, ruže, sladkej vanilky, ktorá vznikla komplikovanou metamorfózou, si treba zaplatiť. Ale tieto nápoje sú jedinečné a nezabudnuteľné ako prvý bozk, prvá láska. Zmysly vzrušené pohárikom dobrého koňaku je dobré potešiť francúzskou kuchyňou. Stolovanie v Cognacu, kde podávajú na odštiepkoch bridlice jedlá v kombináciach, aké by Slovákom v živote nenapadli, stojí za to. Je dobré občas ochutnať Cognac, je dobré spoznať krajinu, kde sa rodí.