Aj po tisíc rokoch ľudia hľadajú na Skalke ticho a samotu

Ale v poslednom čase ju začínajú objavovať aj ateisti, pre jej zvláštne čaro, magickú moc a tisícročnú históriu.

Kláštor na Skalke stojí na skalnom brale hneď vedľa cesty, ktorá vedie z Trenčína do Nemšovej. V skalnom brale sa nachádza jaskyňa, v ktorej pred tisíc rokmi žili dvaja legendárni pustovníci, sv. Andrej – Svorad a sv. Beňadik. Svorad, ktorý prijal rehoľné meno Andrej, bol pôvodom Poliak, Beňadik pochádzal z územia dnešného Slovenska. Na ich počesť sa každoročne koná púť na toto miesto. Tento rok sa uskutoční v dňoch od 17. do 20. júla.

Najstaršou zachovanou legendou o živote týchto pustovníkov, benediktínskych mníchov, je spis ich súčasníka, biskupa Maurusa z polovice 11. storočia. Svorad, ktorý viedol mimoriadne asketický život, zomrel okolo roku 1030. Po jeho smrti žil Beňadik v pustovni sám. V roku 1033 ho prepadli zbojníci. Keď nenašli peniaze, zabili ho a hodili do Váhu. Pltníci plaviaci sa po Váhu uctievali sv. Beňadika ako svojho ochrancu. Na strmom brehu, odkiaľ ho zbojníci zhodili, stojí dnes kostol Malá Skalka. Kláštor, v ktorom sa nachádza vchod do jaskyne pustovníkov, sa nazýva Veľká Skalka. Obe miesta spája chodník cez kopec. Pre veriacich je to Krížová cesta označená symbolmi jednotlivých zastavení, pre turistov príjemná prechádzka v lesnom prostredí.

Kláštor na Skalke bol vybudovaný v roku 1224 a dnes je celý areál národnou kultúrnou pamiatkou. Mimoriadne významný je najmä pre cirkev, stal sa totiž kolískou kresťanstva v tejto časti Slovenska. „Skalka, to je Betlehem kresťanstva na Považí. Prichádzajú sem ľudia z východného Slovenska, ktorí prídu peši, idú celý týždeň. Je to príležitosť, aby si ľudia aj v dnešnej uponáhľanej dobe vedeli nájsť chvíľku samoty, ticha, tak ako to robili pustovníci,“ povedal Stanislav Strapko, ktorý bol 18 rokov správcom farnosti v Skalke nad Váhom a veľkou mierou sa zaslúžil o opravu starobylého kláštora. Za predchádzajúceho režimu sídlila v blízkosti kláštora posádka sovietskych vojakov a takéto susedstvo pamiatke príliš neprospelo.

Oproti Skalke, na druhom brehu Váhu, sa týči Trenčiansky hrad. Jedna z legiend hovorí, že hrad a Skalka sú spojené tajným tunelom. Ale to asi patrí skôr do ríše rozprávok. Isté je, že za čias Matúša Čáka mal hrad so Skalkou veľmi úzke kontakty. Na Veľkej Skalke vzniklo opátstvo, ktoré udržiavalo veľmi dobré vzťahy s pánom Váhu a Tatier. Opát Štefan bol Matúšovým verným priateľom a zotrval pri ňom aj vtedy, keď sa Matúš dostal do cirkevnej kliatby. Napriek tomu, že mocný veľmož bol exkomunikovaný z cirkvi, opát Štefan mu ako jediný naďalej slúžil omše. Za trest cirkev potom vyobcovala aj opáta.

„Som neveriaci, ale na Skalku chodím veľmi rád. Človek tu nachádza pokoj, nevníma ani autá hučiace na ceste, oddýchne si a dobije sa energiou. Odchádzate odtiaľto a netrápi vás, čo je v politike, aké problémy sú doma. Chodím sem často aj na bicykli. Vybehnem hore, posedím, načerpám atmosféru. Myslím si, že aj mnísi, keď hľadali vhodné miesto, museli si ho podľa niečoho vyberať, kde sa budú cítiť nielen bezpečne, ale aj dobre. A toto miesto takým jednoznačne je,“ tvrdí jeden z návštevníkov Skalky, 64-ročný Štefan Majtán z Trenčína.

Už sedem rokov sa na Skalke stretávajú slovenskí aj zahraniční umelci, aby tu čerpali inšpiráciu pre svoje nové diela, ktoré na tomto mieste aj tvoria. Sympózium nesie názov Ora et Ars. Podľa Jozefa Vydrnáka, spoluorganizátora sympózia, sila starobylého pútnického miesta ohromí každého, aj toho, kto tu ešte nebol a nepozná históriu Skalky.

„Odporúčam každému, aby sem prišiel a poprechádzal sa tu. Je to fantastické, že mesto Trenčín má okrem krásneho historického centra a hradu hneď v susedstve takéto krásne miesto. Je to niečo ako pre Bratislavu Koliba, Malé Karpaty či Dunaj, skrátka niečo, čo obklopuje mesto a robí ho cennejším, lepšie miesto pre život. Toto je pre všetkých ľudí, či sú to Slováci, Nemci, Francúzi alebo Japonci. Monumentálny je kláštor vo Veľkej Skalke, pomalý výstup ku kláštoru, objavovanie rôznych jeho zákutí, a napokon vstúpenie do skaly, kde sa vnútri skaly objaví kostolík, to je neuveriteľne krásne,“ dodal maliar, grafik a ilustrátor Martin Kellenberger z Bratislavy.

Kam na výlet: 6 tipov nadnes

Foto: Milan Kráľ, Pravda

Skalka 1 Na mieste, kde kedysi v jaskyni žili pustovníci, stojí od 13. storočia kláštor. V ňom sa nachádza vchod do pôvodnej jaskyne. V 70. rokoch pamiatku poškodili vandali. Po roku 1989 sa začalo z iniciatívy občanov s opravami a tieto práce pokračujú dodnes. Veľká Skalka je vyhľadávaným objektom nielen pre veriacich, ale aj pre turistov, fotografov a maliarov.

Foto: Milan Kráľ, Pravda

Skalka 2 V jaskyni pod kláštorom čaká nepripraveného návštevníka prekvapenie: v prítmí podzemia sa zrazu objaví postava sediaceho človeka. Je to socha pustovníka Beňadika, ktorý tu pred tisíc rokmi žil.

Foto: Milan Kráľ, Pravda

Skalka 3 Kostol nazývaný Malá Skalka stojí na mieste, odkiaľ podľa legendy hodili zbojníci telo zavraždeného pustovníka do Váhu. Najstarší dochovaný záznam o tomto kostole je z roku 1208.

Foto: Milan Kráľ, Pravda

Skalka 4 Malú a Veľkú Skalku spája chodník cez kopec, ktorý sa začína schodmi priamo z hlavnej cesty. Úvodná časť, Krížová cesta, je vysypaná štrkom a lemujú ju náboženské symboly, ďalej pokračuje ako bežný turistický chodník v lesnom prostredí.

Foto: Milan Kráľ, Pravda

Skalka Na Skalke sa už sedem rokov stretávajú slovenskí aj zahraniční umelci, aby tu načerpali tvorivú energiu. Po inšpiráciu do tichého prostredia starobylých múrov prišla aj 28-ročná maliarka Veronika Miková z Ilavy.

Foto: Milan Kráľ, Pravda

Trencin hrad Skalku a mesto Trenčín delí od seba rieka Váh. Pre Matúša Čáka bola Skalka veľmi dôležitým miestom. Preto asi aj vznikla legenda, že hrad a kláštor sú spojené podzemným tunelom.

Vo štvrtok si prečítajte: Skvelá rybačka a búrlivá história. Aj to je Komárno