Bzovské lesy skrývajú unikátnu kaplnku aj stopy sklární

Má viac ako sto rokov, ukrýva sa v horách a patrí k slovenským unikátom.

24.07.2014 12:00
debata

Nevšedná drevená kaplnka, obložená jedľovou kôrou, ktorú v lesoch nad Hornou Bzovou dal postaviť gróf Zichy. S ním sa spájajú aj kedysi veľmi známe bzovské sklárne. Hoci zanikli bez stopy, dnes ich v Dolnej Bzovej pripomína jedinečná historická sklárska pec, v ktorej vyrábajú sklo ako pred vyše dvesto rokmi. Nijaká podobná na Slovensku neexistuje.

Kaplnka stojí na návrší neďaleko horárne nad Hornou Bzovou, miestnou časťou obce Podkriváň v detvianskom regióne. Pre svojich lesných robotníkov ju dal v roku 1900 vybudovať majiteľ Divínskeho panstva gróf Zichy. „Prečo ju obložili jedľovou kôrou, o tom záznamy neexistujú. Možno práve preto, že všade naokolo boli voľakedy jedľové lesy. V každom prípade je to slovenský unikát. Nikde inde takúto kaplnku v pôvodnom stave nenájdete,“ hovorí Peter Greksa z občianskeho združenia Skálnik, ktorý sa venuje miestnej histórii. Steny kaplnky sú kusmi jedľovej kôry pokryté zvnútra aj zvonka. Raz do roka sa v nej dodnes koná bohoslužba. Jej novodobá verná kópia stojí v Lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu.

V blízkosti bzovskej výnimočnej kaplnky bola kedysi jedna z dvoch miestnych sklární, ktoré akoby sa do zeme prepadli. Druhá sa nachádzala asi štyri kilometre nižšie v časti Dolná Bzová, ktorá patrí pod obec Mýtna. Pred dvoma rokmi tu miestni nadšenci vybudovali historickú sklársku pec ako spomienku na zabudnuté tradície. „Pôvodnú sklársku pec na tomto mieste postavil v roku 1771 Bernard Hupka zo Vsetína, ktorému gróf Zichy prenajal pôdu a okolité lesy, odkiaľ mohol čerpať suroviny. Iba nedávno sme tu objavili aj pozostatky štôlní na kopci Skálnik, kde sa ťažil kremeň. Vyrábali najmä tzv. ľudové sklo, teda poháre, taniere, fľaše, jednoducho sklo pre domácnosť, neskôr predmety začali aj brúsiť. V prvej polovici 19. storočia bzovské sklárne patrili k najvýznamnejším v Uhorsku, sklo sa predávalo až na Balkán. Zanikli na sklonku 19. storočia,“ približuje históriu Greksa. Pec postavili podľa historickej dokumentácie, je vykurovaná drevom a sklo v nej vyrábajú podľa dobovej receptúry spred vyše dvesto rokov. Je jediná na Slovensku, kde si sklári môžu vyskúšať tradičnú technológiu. Najbližšie tak urobia počas Bzovských sklárskych dní v septembri, ktoré organizuje združenie Skálnik. Sklárne tohto typu boli kedysi vo viacerých obciach v Podpoľaní a v Novohrade.

Za ďalším unikátom stačí zájsť do centra Podpoľania, do neďalekej Detvy, známej folklórom a miestnymi tradíciami. Práve v Podpoľaní sa zrodila nielen fujara, ale aj jedinečné drevené vyrezávané kríže. „Sú raritou na Slovensku i v Európe, nikde inde ich nevyrábali v takej podobe ako tu. Korene ich výroby pravdepodobne mohli siahať až do 17. storočia, kedy sa kríž ako taký dostáva na územie dnešného Slovenska a v tom čase vzniká aj mesto Detva. Historicky máme však doložené kríže, ktoré pochádzajú z prelomu 19. a 20. storočia,“ vysvetľuje vedúca Podpolianskeho múzea v Detve Renáta Babicová.

Prícestné maľované vyrezávané kríže stoja aj v súčasnosti na rázcestiach, popri cestách, pri kostoloch i na okolitých lazoch. Tradícia ich výroby má svojich pokračovateľov dodnes. Menšie slúžili kedysi ako náhrobné kríže na cintorínoch. Návštevníci si ich môžu pozrieť na kalvárii v blízkosti detvianskeho cintorína, kde sa nachádza samostatná expozícia s približne štyrmi desiatkami náhrobných krížov z prvej polovice minulého storočia. Z dielní miestnych rezbárov pochádzajú aj kríže na symbolickom cintoríne vo Vysokých Tatrách, ktoré vyrobili takmer pred osemdesiatimi rok­mi.

Milovníci prírody a turistiky si určite prídu na svoje, ak sa vyberú obdivovať krásy Poľany, ktorá ponúka množstvo viac či menej náročných túr a celý rad zaujímavostí. K atraktívnym trasám zaiste patrí prechod po okraji pozostatkov krátera (kaldery) vyhasnutej sopky Poľana či skalný útvar Kalamárka nad Detvou s archeologickým náleziskom pozostatkov pravekého a včasnostredovekého hradiska a vyhľadávané miesto na skalolezectvo. Pri výstupe na Prednú Poľanu upúta vodopád Bystrého potoka a v Hrochotskej doline Bátovský balvan alebo Jánošíkova skala. Tieto prírodné výtvory spolu s detvianskymi krížmi a folklórom patria k siedmim divom Poľany.

Kam na výlet: Päť tipov nadnes

Jedinečná kaplnka obložená jedľovou kôrou v... Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
kaplnka v Hornej Bzovej Jedinečná kaplnka obložená jedľovou kôrou v Hornej Bzovej má vyše sto rokov.
O histórii bzovských sklární sa návštevníci... Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
Dolná bzová O histórii bzovských sklární sa návštevníci dozvedia z infopanelov pri novopostavenej Hupkovej sklárskej peci v Dolnej Bzovej. Pôvodnú podľa Petra Greksu (na snímke) začali stavať v roku 1769, dokončili ju a spustili v roku 1771.
Unikátne vyrezávané detvianske náhrobné kríže... Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
detvianske náhrobné kríže Unikátne vyrezávané detvianske náhrobné kríže si možno pozrieť v expozícii na detvianskej kalvárii.
Tento rok CHKO - Biosférická rezervácia Poľana... Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
vodopád Bystrého potoka Tento rok CHKO - Biosférická rezervácia Poľana vyhlásila na základe ankety sedem divov Poľany. Najviac hlasov získal vodopád Bystrého potoka.
Novodobá kópia kaplnky z Hornej Bzovej sa... Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
Lesníckeky skanzen Novodobá kópia kaplnky z Hornej Bzovej sa nachádza pri vstupe do Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu.

V piatok si prečítajte: V Bojniciach uvidíte pravek aj vzácnosti súčasného sveta


NAJ ľudová architektúra

Oznámkujte 12 vybraných klenotov slovenskej ľudovej architektúry bodmi od 1 do 10.

Hlasovalo 766 ľudí.

drevený kostol, kostol sv. Michala Archanjela, ľudová architektúra
Drevený gréckokatolícky kostol sv. Michala Archanjela.

Drevené kostolíky

Gréckokatolícky Kostol sv. Michala Archanjela z roku 1794.

Priemerný výsledok: 7,82 b.
Čičmany, dom, ľudová architektúra
Dom v Čičmanoch.

Čičmany

Priemerný výsledok: 7,41 b.
Špania dolina
Špania dolina.

Špania dolina

Špania dolina

Priemerný výsledok: 7,30 b.
Vlkolínec, ľudová architektúra
Vlkolínec. Autor: Renáta Jaloviarová, Pravda

Vlkolínec

Vlkolínec

Priemerný výsledok: 7,13 b.
múzeum oravskej dediny, skanzen, zuberec,
Skanzen v Zuberci - múzeum oravskej dediny. Autor: Ivan Majerský, Pravda

Skanzen v Zuberci

Skanzen v Zuberci

Priemerný výsledok: 7,12 b.
skanzen, Svidník, ľudová architektúra
Skanzen vo Svidníku. Autor: SHUTTERSTOCK

Skanzen vo Svidníku

Skanzen vo Svidníku

Priemerný výsledok: 7,11 b.
skanzen Pribylina
Skanzen v Pribyline. Autor: Ivan Majerský, Pravda

Skanzen v Pribyline

Skanzen v Pribyline

Priemerný výsledok: 6,87 b.
skalné obydlia, Brhlovce
Skalné obydlia v Brhlovciach. Autor: Andrej Barát, Pravda

Brhlovce

Skalné obydlia v Brhlovciach

Priemerný výsledok: 6,74 b.
skanzen Martin, ľudová architektúra
Skanzen Martin.

Skanzen v Martine

Skanzen v Martine

Priemerný výsledok: 6,34 b.
Sebechleby, Stará Hora, pivnice, ľudová architektúra
Sebechleby, pivnice v Starej Hore.

Sebechleby

Sebechleby, časť Stará Hora

Priemerný výsledok: 5,55 b.
Habánsky dvor, Veľké Leváre, ľudová architektúra
Habánsky dvor vo Veľkých Levároch. Autor: Pravda, Ivan Majerský

Habánsky dvor

Habánsky dvor vo Veľkých Levároch

Priemerný výsledok: 5,44 b.
Schaubmarov mlyn, galéria insitného umenia, Pezinok, ľudová architektúra
Schaubmarov mlyn v Pezinku. Autor: Pravda, Ivan Majerský

Schaubmarov mlyn v Pezinku

Schaubmarov mlyn v Pezinku

Priemerný výsledok: 5,03 b.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Čierny Balog #Divy Slovenska #gróf Zichy #Vydrovská dolina #Horná Bzová