Nevyhýbajú sa obávaným skalám Margita a Besná a plavidlo nasmerujú na najdivokejšie vlny. Prevezú cestujúcich sedemkilometrovým úsekom, ktorý kedysi v dobe pltníctva patril k najnebezpečnejším v Strečnianskej úžine. Strach a nebezpečenstvo z vody však turisti určite nepocítia.
Niekedy sa plť len jemne hojdá, inokedy akoby preskákala kaskádami. Vtedy sa plavidlo rozkolíše, plť oblieva studená voda a cestujúci pochopia, prečo im pltníci navrhli natiahnuť si na nohy igelitové vrecia. Plť splavujúca dole Váhom naberá rýchlosť päť až sedem kilometrov za hodinu. Rýchlejšie by ju už pltník pustiť nemal, keď nechce, aby mu zobrali pltnícky vodičský.
„Pltníci musia robiť skúšky, je to niečo také ako v autoškole. Je tam písomná časť aj jazda,“ vysvetlil jeden zo strečnianskych pltníkov Jano Kuzmány. Prvá pltnícka a raftingová spoločnosť má k dispozícii asi 50 profesionálnych pltníkov. „Jazdíme desiatimi plťami, každú ovládajú dvaja pltníci – predník a zadník,“ uviedol Pavol Albrecht zo spoločnosti.
Nástupná stanica alebo takzvané pltisko je v úseku Bariérová. Strečnianski pltníci nielenže dokonale ovládajú svoje remeslo a plavidlo, ale aj turistov oboznámia s prírodnými zaujímavosťami Malej Fatry v okolí Váhu, historkami, povesťami i overenými faktami pltníctva, údajmi o rieke Váh i o splavovanom úseku. Je v ňom aj jedno z najhlbších miest so spodnými vírmi, kde dno rieky siaha do 8 metrov.
Vzťah k Martinu je môj pevný bod
Vladimír Balko, režisér: Keď mi je smutno a keď neviem, čo mám robiť, tak idem do Martina. Znamená pre mňa moju detskú izbu. Je stále vo mne a nedá sa ničím vygumovať. K Martinu mám veľmi dobrý vzťah a rád sa tam vraciam. Mám tam rodičov a brata, takže ten vzťah je pevný bod. Keď mám čas, tak tam vždy idem. Niekedy tam odbehnem aj na otočku, teda idem ráno a večer sa vrátim. Do Martina chodím raz za týždeň alebo dva. Podľa toho, ako to kedy vychádza, niekedy je to raz za mesiac. Snažím sa tam chodiť čo najčastejšie. Najradšej mám Cestu SNP po dedinkách od Gader až po Sklabinský Podzámok. To je niečo nádherné. V Martine som žil do osemnástich rokov, keď som šiel na vysokú školu a potom sa už zostal v Bratislave.
Pred obávaným úsekom Margita a Besná však pltníci ubezpečujú, že už skalné bralá nie sú nebezpečné. V rokoch 1937 až 1938 boli nebezpečné časti odstrelené a robotníci použili kameň pri výstavbe železničnej trate. „Kým skala Besná siahala ako skalný previs ponad rieku, tak Margita zasahovala po celej šírke dna rieky, odkiaľ trčali ostré balvany, pričom bezpečne sa dalo preplávať len pomedzi dva výbežky. Ak sa pltníci netrafili, tak stroskotali a plť sa roztrieskala,“ vysvetľuje ďalej Kuzmány.
Čas plavby závisí od výšky vodnej hladiny, ale aj od rýchlosti vetra. Priemerne trvá asi hodinu. Cestujúci prejdú okolo železničných tunelov, s plťou ich pltníci otočia o 360 stupňov na jedinom mieste na Slovensku, odkiaľ vidno dva stredoveké hrady – Starý hrad a hrad Strečno. A splavia štyri meandre, čo sú zákruty na rieke, kde sa Váh vrezáva do Malej Fatry. Rozdeľuje ju na Lúčansku a Krivánsku Malú Fatru.
Novodobé plte sú oveľa menšie ako plavidlá našich predkov. Kedysi dosahovali 40 až 50 metrov, dnešné plavidlá sú dlhé sedem metrov. Dnešná turistická atrakcia má korene v 11. storočí a na začiatku 20. storočia tradičné pltnícke remeslo zastavila železničná doprava. Okrem Váhu splavujú plte v Žilinskom kraji aj rieku Orava popod Oravský hrad.
Užitočné informácie
Pltnícka sezóna na Váhu v Strečne trvá od apríla do konca októbra. Na plť sa zmestí 12 ľudí a dĺžka splavovaného úseku je 7 kilometrov. Plavba trvá od 50 do 75 minút. Na plť môžu ísť aj deti staršie ako 3 roky. Cestujúci sa objednávajú v Gazdovskom dvore, odkiaľ je zabezpečená doprava zo Strečna na pltisko Bariérová. Plavba plťou stojí dospelého cestujúceho 10 eur, deti do 10 rokov s ZŤP zaplatia 5 eur.
Ďalšie tipy na výlety v Žilinskom kraji
Vodné mlyny Oblazy
Drevené mlyny z 19. storočia sa nachádzajú v hornej časti Kvačianskej doliny na sútoku troch potokov. Najkratšia trasa vedie z dedinky Huty, dlhšia i krajšia cez Prosiecku a Kvačiansku dolinu.
Vrátna dolina
Má 260 kilometrov značených cykloturistických trás. Najznámejšie sú skalné mesto Tiesňavy, kaňony s vodopádmi a rebríkmi v Jánošíkových dierach, výstupy na Malý a Veľký Rozsutec.
Betlehem v Rajeckej Lesnej
Jeden z najznámejších pohyblivých drevených betlehemov, ktorý nezobrazuje len narodenie Ježiša Krista, ale celé Slovensko cez život ľudí a dominanty v regiónoch.
Kysucké gule
Pieskovcové gule s dokonalými oblými tvarmi, niektoré s priemerom väčším ako jeden meter sú považované za geologickú raritu. Nachádzajú sa v starom kameňolome Megoňky pri Čadci alebo v Klokočove.
