Chcete cestovať v čase? Nastúpte na Malte do 'jazdiacej starožitnosti'

Keď nastúpite do autobusu na Malte, bývalej britskej kolónie, necestujete len krajinou, ale aj v čase, a to do 60. rokov minulého storočia. Ak chcete na zastávke vystúpiť, musíte potiahnuť za šnúru vedúcu pozdĺž celého vozidla, aby ste upozornili vodiča. Cestujúci, ktorí v autobuse musia stáť, sa môžu držať za staré kožene remene visiace zo stropu.

22.02.2010 11:12
Malta, autobus Foto:
Chodiace starožitnosti. Aj tak nazývajú miestni staré autobusy zo 60. rokov minulého storočia. Pre turistov je to zaujímavá atrakcia.
debata

Autobusy sú však len zriedkavo plné, pretože ako inde vo svete, aj tu sa stále viac používajú automobily a polovička populácie malého stredomorského ostrova (400-tisíc obyvateľov) má dnes vlastné auto.

Autobusy, ktoré spravujú rodinné podniky, boli vyrobené na Malte s dovezenými motormi Leyland, Ford alebo Dodge. „Ľudia sú nám vďační, že autobusy udržiavame v prevádzky schopnom stave,“ tvrdí John Xerri, majiteľ firmy, ktorá vlastní štyri autobusy a ktoré riadi sám so svojimi dvoma synmi. Mávnutím ruky vylučuje možnosť, že staré vozidlá nedávajú rovnaké záruky bezpečnosti ako nové, ktoré mu začali konkurovať.

„Brzdy a motory sú rovnaké. Neustále ich opravujeme a prispôsobujeme, každý rok prechádzajú technickou kontrolou,“ zdôrazňuje vodič a dodáva, že jeden z jeho synov, mechanik, je poverený údržbou strojov firmy.

Žlté autobusy s bielou strechou majú na dverách nápisy „Vitajte na palube“. Každá firma ale dáva svojmu autobusu vlastnú príchuť. Vozidlo Josepha Zammita je vyzdobené plastikovou pietou zobrazujúcou Pannu Máriu s ukrižovaným Kristom v náručí. Na skle, ktoré oddeľuje vodiča od cestujúcich, je tiež obrázok svätého Filipa, patróna malého mestečka Zebbug na severovýchode ostrova, kde bol autobus v roku 1969 vyrobený.

Tradícia dávať autobusom mená svätých, kráľovnej, opery alebo bitky pochádza z 30. rokov minulého storočia. Autobusy síce milujú turisti i väčšina miestnych, kri­tizujú ich však tí, ktorí chcú ostrov modernizovať.

„Naše autobusy sa udržiavajú ľahšie ako tie dnešné, ktoré sú preplnené elektronikou a ich opravy trvajú mesiace. My môžeme vymeniť motor za deň a rýchlostnú skrinku za hodinu,“ namieta 53-ročný Joseph Zammit.

Vstup Malty do Európskej únie prekvapujúco umožnil staré autobusy zachrániť. „Pred vstupom do únie začala vláda nahrádzať časť starých autobusov z bezpečnostných dôvodov a možnosti väčších výfukových plynov,“ vysvetľuje profesorka Maria Attardová, expertka na sektor dopravy na Maltskej univerzite.

„Pretože však únia subvencie do dopravy zakazuje, musela vláda prestať výmenu autobusov financovať,“ dodáva. „Aj sektor turistiky si želá, aby staré autobusy naďalej jazdili,“ konštatuje univerzitná profesorka.

Natriasajúce sa vozidlá sú jedným zo symbolov na ostrove a objavujú sa na tričkách, ktoré v stánkoch predávajú ako suveníry. Joseph Zammit sa však aj tak obáva, že by sa politici chceli zbaviť týchto pojazdných starožitností, ktoré sú „súčasťou kultúry“. „Príbeh, ktorý sa nikdy neskončí,“ píše sa na trochu optimistickom nápise nalepenom na zadných oknách jedného z autobusov.

debata chyba