Levoča počas svojej vyše sedemstoročnej histórie nenarobila veľa hluku. Učupená pod Mariánskou horou sa blížila vždy viac k pokore, ako k hrdosti, a tak to ostalo doteraz. Na mape Slovenska veľkej ako dlaň by ste ju hádam ani nenašli. Kartografi sú trochu nespravodliví, mestá zaznačujú podľa veľkosti. Ak by však vytvorili mapu, kde by sa mestá zapisovali podľa ich histórie a umeleckých pamiatok Levoči by patrila hrubá značka.
Mesto má síce zanedbateľnú rozlohu, obsiahlo v nej však desiatky kultúrnych pamiatok a archeologických prameňov, čo ho zaradilo aj na zoznam svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO. Ak si ich chcete pripomenúť, otvorte si peňaženku a vytiahnite slovenskú stokorunáčku. Nebude potrebné platiť za výklad, stokorunáčka vám poslúži ako legenda.
Levoča na stokorunáčke
Ženská tvár na prednej strane stokorunáčky patrí Madone Majstra Pavla z hlavného oltára Chrámu svätého Jakuba. Ten nájdete v pozadí na opačnej strane bankovky. Chrám bol postavený pred sedemsto rokmi v gotickom štýle a o dvesto rokov neskôr ho Majster Pavol začal napĺňať svojimi rezbárskymi skvostami. Najznámejším z nich je hlavný oltár, ktorý sa vďaka svojej výške 18,62 metra začlenil medzi najvyššie gotické oltáre na svete. Ďalšími dielami z tej istej dielne sú aj vedľajšie oltáre. Chrám obsahuje neúrekom historických pokladov, od sôch k obrazom, krstiteľniciam, senátorským laviciam či bohoslužobným predmetom. Na jeho prehliadku sa za poplatok môžete dostať počas otváracích hodín alebo v časoch konania bohoslužieb.
Od Chrámu sv. Jakuba je to len zopár krokov k renesančnej radnici, ktorá si tiež našla svoje miesto na stokorunáčke, spolu s kamennou hlavou zo sakristie levočského minoritského kostola. Pritom stokorunová bankovka je len zúženým obrazom bohatstva Levoče, pretože každý štvorcový centimeter je v „starom meste“ pamiatkou. Počnúc stredovekým obdĺžnikovým Námestím Majstra Pavla a domami zo 14. a 15. storočia, ktoré ho tvoria, pokračujúc kostolmi, kláštormi, budovou divadla až k takým netradičným výjavom, ako je klietka hanby - toto všetko má v očiach histórie a umenia veľkú cenu.
Romantika v domčekoch
Väčšinu z týchto pamätihodností si stihnete prezrieť v priebehu niekoľkých hodín. Ak však máte pocit, že všetko za jeden deň nestihnete, využite romantického ducha mesta a rezervujte si hotel v jednom zo spomínaných renesančných domčekov. Cena ubytovania vás možno milo prekvapí. Ak pochádzate z hlavného mesta alebo okolia, aj nad cenou kávy či jedál budete len s úsmevom krútiť hlavou a objednávať si ďalšie.
Pre tých, čo si dovolenku užívajú najlepšie s knihou v ruke, sa v Levoči tiež čosi nájde. Opýtajte sa v miestnych kníhkupectvách na knihu o levočskej bielej panej. Zaručene natrafíte na tú, ktorú napísal Mór Jókai, možno sa vám však pošťastí zohnať prerozprávanú povesť o najslávnejšej Levočanke aj od miestnych autorov.
Legenda o bielej panej
O levočskej bielej panej sa šepkajú legendy od osemnásteho storočia. Pravdivý je základ príbehu o Júlii Korponayovej, ktorá sa stala milenkou levočského baróna Andrássyho. Zvyšok príbehu sa rôzni z úst do úst. Podľa najznámejšej verzie v čase Rákocziho povstania ukradla kľúče od mesta a vpustila doň povstalecké vojsko. Mesto padlo bez boja. Júliu potom obvinili zo zrady popravili. Dodnes je vraj bludičkou na hradbách mesta. Ak chcete vidieť jej príbeh v dramatickej podobe, stačí na námestie Levoče zavítať počas Medzinárodného festivalu Dni Majstra Pavla v Levoči.
Športový duch Levoče
V prípade, že vás kultúrny život v Levoči neláka, v týchto mesiacoch iste oceníte blízkosť lyžiarskeho strediska v Levočskej doline, ktoré disponuje niekoľkými lyžiarskymi vlekmi a zjazdovkami prispôsobenými rôznym stupňom lyžiarskej alebo snoubordistickej zdatnosti. V lete si môžete vychutnať plávanie vo vodnej nádrži približne tri kilometre od mesta. A keby ani to nestačilo, ak sa v meste trošku poobzeráte, nájdete aj športovú halu, futbalový a zimný štadión.
Odvrátená strana stredovekého mesta
Malý Paríž, klenot Spiša, mesto Majstra Pavla, všetky prirovnania len rozvíjajú meno tohto vzácneho mesta. Tak ako stokorunáčka má dve strany, aj Levoča má dve tváre. Po nociach prespávajú „biele panie“ na lavičkách, na tráve, v kartónových škatuliach a cez deň natŕčajú vymrznuté dlane, vraj na polievku. Rúk, čo potrebujú v tomto meste pomoc, je priveľa. Zamestnanosť je drvivo nízka, rómska otázka stále páli a na každom rohu sa rozpadáva budova. Hádam však aj na Levoču raz dôjde a mesto povstane z polí Spiša po druhý raz.
Zaujímavosti
- Levoča patrila medzi prvé tri kráľovské mestá na území Uhorska.
- Námestie Majstra Pavla má tvar pravouhlého obdĺžnika a svojou rozlohou je jedným z najväčších stredovekých námestí v strednej Európe. Lemuje ho viac ako 60 meštianskych a patricijských domov.
- Dominantou námestia je Chrám sv. Jakuba – druhý najväčší chrám na Slovensku s najvyšším gotickým oltárom na svete. Tento unikát je dielom Majstra Pavla z Levoče – miléniovej osobnosti roku 2000.
- Jediná plne zachovaná krížová chodba na Slovensku je v starom kláštore minoritov.
- Múzeum špeciálneho školstva je jediné svojho druhu na Slovensku.
- Divadlo komorných rozmerov s kongresovou sálou je druhým najstarším divadlom na Slovensku.
- Evanjelický kostol postavený v tvare gréckeho kríža s obrovskou kupolou sa pýši okrem iného aj treťou najvýznamnejšou historickou knižnicou na Slovensku.
- Bazilika minor sa stáva každoročne v júli miestom najväčšieho stretnutia pútnikov na Slovensku.
- Systém hradieb, ktorý obopína mesto, je najviac zachovaný na Slovensku (zachovali sa 4/5 z pôvodnej dĺžky 2,5 km).