Česi slovenské hory podceňujú a neposlúchajú Horskú službu. V roku 2005 v Tatrách zahynulo 12 Čechov, čo tvorí polovicu zo všetkých obetí. Rok predtým prišlo v slovenských horách o život 11 Čechov. V rakúskych Alpách, kam taktiež smeruje veľa turistov z Čiech, zahynul v roku 2004 podľa údajov Českého horolezeckého zväzu iba jeden Čech.
Na Silvestra sa siedmim českým turistom v tatranskom zimnom stredisku Roháče stala osudnou lavína. Ako píše MFD, lavíny sú najčastejšou príčinou úmrtia Čechov v slovenských veľhorách. Po nich nasledujú pády pri túrach a podchladenie v dôsledku nedostatočnej výstroje.
„Česi Tatry podceňujú. Myslia si totiž, že keď sú to nižšie hory ako Alpy, sú aj menej nebezpečné, ale to nemusí platiť. V Tatrách sa skôr prudko zhorší počasie ako v Alpách, pretože Tatry sú osamelým vysokohorským masívom, na ktorý narážajú klimatické vplyvy z viacerých strán,“ uviedol pre MFD šéf bezpečnostnej sekcie českého horolezeckého zväzu Tomáš Frank.
Česi sú v Tatrách najpočetnejšou skupinou zahraničných turistov. Štyri dni po tragédii v Roháčoch sa začína hovoriť aj o tom, do akej miery mohla slovenská Horská služba smrti siedmich Čechov predísť. Výprava totiž porušila slovenské zákony, keďže vyrazila do hôr mimo sezóny.
Rastislav Šroba z Horskej služby na Zverovke pre MFD povedal, že jeho ľudia majú obmedzené možnosti, ako preventívne zasiahnuť. „Keby som Čechov stretol, ako pochodujú večer do hôr, určite samozrejme by som ich zastavil a spýtal sa ich, kam idú. Odporučil by som im zostať v údolí. Nemohol by som ich však ani zadržať, ani pokutovať,“ zdôraznil Šroba.
Pre MFD popísal udalosti tragického Silvestra v Roháčoch Luboš Materna – jediný, ktorý lavínu v slovenských horách prežil. Spali v stanoch, keď sa cez nich prevalila veľká lavína. „Nepočuli sme, že sa blíži. Prebral ma až pohyb. To, ako ma lavína nabrala. Prebleslo mi hlavou, že je koniec. Aj tak som sa snažil uvoľniť ruky a dostať sa zo spacáku. V prvej chvíli som si obul topánku, ktorú som našiel neďaleko. Začal som všade okolo seba hrabať, aby som našiel niekoho z výpravy. Pochopil som, že to nezvládnem, a utekal som k neďalekému vleku,“ spomínal zlomeným hlasom tridsaťjedenročný Materna z Kralup nad Vltavou. Lavína bola taká silná, že so sebou brala aj stromy.
Partia turistov medzi 22 až 36 rokov chcela na horách osláviť Silvestra. Bolo pol šiestej ráno, keď masa snehu prevalcovala ich tábor v Spálenom žľabe v Roháčoch.
„Mali snežnice, karimatky, batohy. Dalo sa tušiť, čo majú v úmysle,“ opisuje stretnutie so skupinkou Čechov vedúca chaty Zverovka Hana Čaučíková. Podľa R. Šrobu si českí turisti postavili stany na jednom z najnebezpečnejších miest celej oblasti – priamo v lavínovom koryte.
„Nevedeli sme, že to miesto je také nebezpečné. Nikto z nás sa predtým s lavínou nestretol. Sledovali sme predpoveď počasia ráno, keď bol vyhlásený tretí stupeň lavínového nebezpečenstva. Napoludnie, keď vyhlásili štvrtý, sme už predpoveď nesledovali. Nikoho z nás nenapadlo, že by sa tu mohla spustiť lavína,“ dodal Materna, ktorý pripustil, že celú situáciu podcenili.
„Zámerne sme Horskej službe nenahlásili, kam sa chystáme. Vedeli sme, že by to nedovolili,“ pripustil Materna a dodal, že časom sa do Roháčov určite vráti. „Som šťastný, že som to prežil, ani necítim vinu za to, že som jediný. Je mi z toho ale smutno,“ priznal Materna pre MFD.
Riaditeľ slovenskej Horskej služby Jozef Janiga podľa internetovej stránky idnes po nešťastí upozornil, že českí turisti v slovenských horách mnohokrát zbytočne riskujú. „Existuje istá skupina českých turistov, pre ktorú je takéto hazardné správanie príznačné,“ povedal.
„Môj priateľ nebol žiadny začiatočník. Boli maximálne vybavení, mali aj prístroje pre vyhľadávanie v lavínach,“ oponovala Janigovi priateľka jednej z obetí, ktorá nechcela byť menovaná.
Lavína v Spálenom žľabe je pre Čechov druhá najtragickejšia v histórii. Viac obetí mala len katastrofa pod peruánskym Huascaránom, kde v roku 1970 lavína skál a ľadu spustená zemetrasením zabila trinásť horolezcov.