Ruiny kláštora oživujú mladí

Katarínku pre Slovensko objavil presne pred pätnástimi rokmi študent Peter Herceg. Ruinu kláštora a kostola sv. Kataríny Alexandrijskej na hranici obcí Naháč a Dechtice v okrese Trnava dovtedy poznali len ľudia z blízkeho okolia.

02.07.2009 11:22
Katarínka Foto:
Počas Dňa otvorených dverí prichádzajú na Katarínku stovky ľudí.
debata

Hercega zvyšky kedysi majestátnej stavby uprostred lesov natoľko očarili, že sa ich rozhodol zachrániť pred zrútením a definitívnym zánikom. Zorganizoval prvý ročník letného tábora, počas ktorého mladí ľudia bez nároku na odmenu cez prázdniny zachraňovali a konzervovali múry Katarínky. Časom pribudol aj odborný archeologický a historický výskum.

Mladí sa dobrovoľne na dva týždne zriekali vymožeností techniky a menili sa na mníchov. Prichádzali z celého Slovenska a chýr o zaujímavej zrúcanine s pohnutou minulosťou sa cez nich šíril ďalej. Po prvom ročníku bolo jasné, že jeden nestačil. Nasledovali ďalšie a ďalšie, v týchto dňoch sa mladí snažia Katarínke pomôcť už pätnásty raz. Doteraz sa ich tu vystriedalo už približne tisíc zo všetkých končín Slovenska. Peter Herceg už dávno študentom nie je, napriek tomu Katarínke zostal stále verný.

Katarínka1

Novodobou je aj tradícia Dňa otvorených dverí na Katarínke, ktorý sa koná vždy na sviatok sv. Cyrila a Metoda. Katarínka bude mať otvorené dvere pre všetkých záujemcov aj túto nedeľu, aj keď v zrúcanine v skutočnosti žiadne dvere nie sú. Dostať sa k nej dá peknou prechádzkou cez les od hlavnej cesty medzi Dechticami a Naháčom. Komu by sa málilo, môže si túru predĺžiť až k zrúcanine hradu na Dobrej Vode.

Kláštor pri Dechticiach bol založený v roku 1618 s podporou grófa Erdödyho, od začiatku patril žobravému františkánskemu rádu. V sedemnástom storočí ho viac ráz poškodili Turci aj cisárske vojská, no vždy bol opravený a rušný život v ňom pulzoval aj naďalej. V júli 1786 kláštor spolu s množstvom ďalších zrušil cisár Jozef II. Mnísi museli odísť, inventár porozdávali okolitým obciam. Na pár rokov sa do kláštora nasťahovali vojenskí invalidi z Trnavy, po ich odchode začal celý areál pustnúť a meniť sa na ruiny.

Kostol a kláštor sv. Kataríny Alexandrijskej v jeho najlepších časoch navštevovalo množstvo veriacich, čo sa nepozdávalo farárovi zo susedného Naháča Jurajovi Fándlymu. Ten videl práve vo františkánoch a ich kláštore príčinu svojej chudoby.

Podľa archivára Jozefa Šimončiča ku kláštoru patril aj rybník, veľká ovocná záhrada, mnísi mali sýpky aj krajčírsku a stolársku dielňu. Návštevník zvyškov kláštora si môže dnes už len predstavovať, čo kde asi tak mohlo byť, podľa mohutnosti ruín môže hádať, koľko mníchov tam pôsobilo. Organizátori záchrany Katarínky musia často ľuďom vysvetľovať, že nie je ich cieľom kostol s kláštorom obnoviť, ale postarať sa o to, aby zostali aspoň v takom stave, v akom sú dnes. A možno pridať aj čosi navyše, napríklad kostolnú vežu zmeniť na vyhliadkovú.

Zvyšky kláštora a kostola sv. Kataríny Alexandrijskej nie sú kultúrnou pamiatkou, pretože úradne vôbec neexistujú. Nie sú zaevidované v katastri, nemajú nijakého vlastníka, jednoducho oficiálne nie sú. No nie je to ďalšie zázračné miesto na našom Slovensku?

Katarínka2

Čo ponúka okolie

// - Kto bude v nedeľu merať cestu na Katarínku, nemal by vynechať ani zaujímavosti v blízkom okolí. Jednou z nich je nevšedná pamiatka na katolíckeho kňaza, spisovateľa a národného buditeľa Juraja Fándlyho v Naháči. Je ňou unikátna jabloň, ktorá nikdy nekvitne, napriek tomu každý rok zarodí. Jej jablká majú len zakrpatený jadrovník, v ktorom nie sú semienka.

 - Dlhoročný miestny učiteľ, dnes už dôchodca Alojz Kaššák je presvedčený, že ide o tú istú jabloň, ktorú Fándly spomenul vo svojom diele Pilný domajší a poľný hospodár ako „ščepy, které nikdá nebudú kvitnúť a dobrého šmaku jablká budú prinášať“. Jabloň pred budovou bývalej školy v Naháči je len potomkom pôvodnej jablone z Fándlyho čias. Objavil ju a zaštepil na plánku pred viac ako polstoročím práve Alojz Kaššák. Na prvé jablká z nej čakal celých trinásť rokov, až potom mu ponúkla úrodu bez semien. Podľa množstva nasadených plodov sa aj v tomto roku Naháčania dočkajú bohatej nádielky Fándlyho jabĺk. Dnes je Fándlyho jabloň v Naháči vyhlásená za chránený strom pre svoju genetickú výnimočnosť v rámci Slovenska. Pán učiteľ Kaššák v záhrade niekdajšej Fándlyho fary vytvoril akési arborétum starých sort jabloní, hrušiek a ďalších ovocných stromov.

 - Z Katarínky nie je ďaleko ani na Dobrú Vodu, kde je pochovaný zo školských učebníc dobre známy básnik Ján Hollý. Cez cintorín sa po kratšej túre dá dostať na zaujímavú zrúcaninu dobrovodského hra­du.

 - Len znalci histórie vedia, že v Dechticiach sa nachádza pozoruhodný románsky kostolík so zachovanými freskami. Žiaľ, pre verejnosť je zatvorený.
 
- No a kto sa chce na malokarpatskú prírodu pozrieť zhora, mal by ísť do Smoleníc. Známy Smolenický zámok, jeden z najmladších zámkov na Slovensku, je pre verejnosť sprístupnený len cez dva prázdninové mesiace. Vyšliapať si zopár desiatok schodov na vyhliadkovú vežu sa určite oplatí.//

debata chyba