Rumunsko: Divoká príroda a tradície

Typický Balkán s temperamentnými ľuďmi, nádychom starobylosti, pre nás nezvyčajnými tradíciami a množstvom nepredvídateľných situácii nájdeme v Rumunsku, už niekoľko týždňov novej členskej krajiny Európskej únie.

03.02.2007 16:18
Rumunská príroda Foto:
Divoká rumunská príroda.
debata

Rumunsko si akosi každý dáva do súvislosti s Transylvániou. Divoké rieky, tmavé lesy, hlboké kaňony, dravá zver. Rodisko Vlada Tepesa, presláveného grófa Draculu. Miesta popretkávané dávnou históriou, poznačené tureckými vpádmi, národnostnými bojmi, starými dáckymi tradíciami. Dodnes tu žije tá najpestrejšia zmes Rumunov, Nemcov, Rómov, Maďarov a Sékelov.

Čo je však podstatné, Rumunsko už dnes skutočne nie je zaostalou a pre turistov nebezpečnou krajinou, ktorá sa v minulosti využívala najmä ako tranzit na ceste do Bulharska či Grécka. Draculova vlasť je momentálne „in“ najmä v južnej Európe. Možno tu stretnúť húfy talianskych aj francúzskych turistov, pre ktorých je Rumunsko nostalgickou spomienkou na krásnu divokú prírodu a zachované ľudové tradície.

Svoju úlohu tu celkom určite zohráva aj jazyková príbuznosť. Rumuni rovnako ako Taliani či Francúzi patria medzi národy tzv. latinskej jazykovej skupiny. To znamená, že si navzájom rozumejú asi rovnako, ako my so svojimi slovanskými susedmi.

Sighisoara – perla Transylvánie

Z architektonického hľadiska sú celkom určite výnimočné tri starobylé mestá – Sibiu, Brašov a Sighisoara. Vďaka jedinečnej zachovanej architektúre stoja skutočne za návštevu. Niet sa pritom čoho obávať. Na turistov sú tu zvyknutí. Je tu množstvo príležitostí na ubytovanie v hoteloch rôznych kategórií, ako aj v súkromí. Pritom treba pripomenúť, že práve v Sighisoare sa nachádza rodný dom Vlada Tepesa, známeho aj ako gróf Dracula.

Priamo v centre starého mesta, za hrubými kamennými múrmi sa v roku 1431 narodilo hádam najznámejšie knieža na svete. V jeho rodnom dome je dnes na prízemí krčma, takže sa tu môžete osviežiť dobrým pivom. Turistov ani tak veľmi neláka rodný dom Draculu, ale skôr jeho hrad. Lenže ktorý? Ten zaručene pravý vraj možno navštíviť v mestečku Bran, zopár kilometrov na juh od Brašova. Tamojší hrad zo 14. storočia je vo väčšine sprievodcov označovaný ako hrad grófa Draculu, napriek tomu, že slávny Nabodávač tu nikdy nežil. Po príchode sa ocitnete v rušnom turistickom centre s plateným parkoviskom, atrakciami, reštauráciami… Po romantike ani stopy. Ide jednoducho o dobrý reklamný ťah. Ak preto chcete skutočne zažiť závan stredovekej atmosféry, rozhodne dajte prednosť malebným a starobylým uličkám Sighisoary.

Na rumunsko-ukrajinskom pohraničí sa nachádza jedna z najrázovitejších oblastí celej krajiny – Maramures. Ak sa o Rumunsku píše ako o krajine, ktorá stojí jednou nohou v 21. storočí a druhou v stredoveku, tu to platí dvojnásobne. Kopce zarastené hustými lesmi, stáda oviec, drevené dediny, ľudové kroje a legendárne drevené kostolíky. A dedina – Sapinta. Miestnou raritou sú ručne tkané vlnené koberce a krojové doplnky. Čo je však skutočným unikátom? Cimitiru vesel, alebo Veselý cintorín. Vyrezávané kríže sú pomaľované kresbami a popísané vtipnými veršami charakterizujúcimi život alebo povahu zosnulého.

Vodný svet na Dunaji

Ak dostanete po potulkách vnútrozemím chuť na morské vlny, vyberte sa do Konstance. Z tohto prístavného mesta je to už len niekoľko kilometrov do rôznych prímorských centier, ktoré v ničom nezaostávajú za ruchom španielskych alebo talianskych prímorských letovísk, s množstvom diskoték, barov a reštaurácií.

Ďaleko to nie je ani do delty Dunaja, ktorá je v Európe ojedinelá. Od okolitého sveta odrezaný kus zeme popretkávaný tisícami vodných kanálov. Ide o vysnívaný raj pre rybárov. Na svoje si však prídu aj cestovatelia, najmä pri návšteve rybárskych komunít, v dedinách so slamenými strechami, prístupných iba po vode. Odvážnejší spomedzi vás tak môžu urobiť na požičanom člne, opatrnejší by si mali najať miestneho sprievodcu.

Tí, čo milujú bezstarostné zážitky, si môžu kúpiť organizované výlety v cestovných kanceláriách v meste Tulcea na začiatku delty. Celkom určite nezabudnite na poriadnu zásobu repelentu. Inak pocítite na vlastnej koži nálety tisícov komárov. A pozor! Ak vyrazíte do delty na vlastnú päsť, zásobte sa aj dostatočným množstvom pitnej vody. Paradoxne, pitná voda je tu vzácnosť, kupuje sa vo fľašiach, pričom cena je vyššia, ako je bežné a obchodov tu nie je veľa.

Autor je cestovateľ

 

Základné informácie

Rozloha: 238 391 km2
Počet obyvateľov: 22,3 mil. (2005)
Hlavné mesto: Bukurešť
Štátne zriadenie: republika
Úradný jazyk: rumunčina
Mena: rumunský lei

debata chyba