Turecko bojuje za vrátenie ukradnutých pamiatok

Mozaika pochádza z roku 194 pred Kristom a predstavuje gréckeho hrdinu Orfea. Turecké ministerstvo kultúry ju vysledovalo v umeleckom múzeu v Dallase, ktoré mozaiku získalo v dražbe v roku 1999, rok po jej odcudzení v tureckej Sanliurfe. Nepochybne v dobrej viere.

Americké múzeum nerobilo žiadne problémy pri rokovaniach o vrátení tohto diela, ktoré sa pripojilo k dlhému zoznamu predmetov, ktoré turecké úrady znovu získali za posledných päť rokov. Ide celkom o takmer 3 700 artefaktov, počnúc monumentálnou sochou a končiac malou zlatou mincou. „Mnohé umelecké diela, ktoré sú vystavené vo svetových múzeách, boli objavené tu, v Turecku,“ vyhlásil minister kultúry Ertugrul Günay. „Niektoré sa ocitli v zahraničí na základe dohôd s osmanskou ríšou a ich vlastníctvo tak nemôžeme spochybňovať. Iné nám však ukradli a je naším prirodzeným právom, že žiadame ich vrátenie,“ dodal.

Mnohé múzeá turecké žiadosti vypočuli. V septembri múzeum Pensylvánskej univerzity vrátilo klenoty ukradnuté koncom 19. storočia na mieste bývalej Tróje. Minulý rok Pergamon Museum v Berlíne súhlasilo s vrátením kamennej sfingy starej tritisíc rokov, ktorá bola svedkom bohatstva chetitskej ríše.

Louvre odmieta turecké žiadosti. Tvrdí, že ide o vydieranie

Nie všetky svetové múzeá sú však naklonené Turecku ich artefakty vracať. Zvlášť tie najprestížnejšie prirovnali turecké žiadosti k akémusi vydieraniu, ktorého cieľom je pripraviť ich galérie o niektoré veľmi vzácne kúsky.

Ide napríklad aj o parížsky Louvre. Turecko žiada vrátenie keramiky z Izniku, ktoré boli podľa Ankary ulúpené z mešity Piyele Pasa dokončenej v roku 1573 či z mauzólea Selima II. na nádvorí chrámu Hagia Sophia v Istanbule.

Louvre uisťuje, že túto keramiku získalo za absolútne legálnych podmienok. Odmieta ju vrátiť na základe Dohody UNESCO o opatreniach vedúcich k zákazu a zamedzeniu nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov z roku 1970, ktorá potvrdzuje legálnosť vlastníctva umeleckých diel získaných pred týmto dátumom.

Tento postoj vyvoláva v Turecku značnú nevôľu. „Žiadali sme o stretnutie s riaditeľom Louvru, ale ten nám dokonca ani neodpovedal,“ sťažuje sa Murat Süslü, riaditeľ sekcie múzeí na ministerstve kultúry. „Predstavte si, že by niekto odmontoval mozaikové okno z chrámu Notre Dame, aby ho opravil a teraz by ho odmietal vrátiť!“

Spor, ktorý Turci vedú s Pergamon Museom v Berlíne o vrátenie mramorového torza „Aphrodisiaského rybára“, je tiež urputný. Pre to, že Nemci odmietajú mramor vrátiť, im Ankara odmietla zapožičať pre jednu výstavbu niekoľko umeleckých diel.

„Turci nám povedali áno, ale nakoniec nám nič nepožičali,“ konštatuje Herman Parzinger, prezident nadácie berlínskych múzeí. „Takto sa nedá na medzinárodnej úrovni pracovať,“ rozčuľuje sa.

Ankara sa o svoje pamiatky plánuje aj súdiť

Keď takéto opatrenia nestačia, neváha sa Ankara uchýliť ani k súdnym sporom. Jeden právnik z Istanbulu sa v mene mesta Bodrum chystá podať žalobu na Európsky súd pre ľudské práva, aby donútil Britské múzeum vrátiť sochy z mauzolea v tomto meste.

Pre Turecko nejde len o prestížnu, ale aj o ekonomickú záležitosť. Obrovské archeologické bohatstvo priťahuje do krajiny stále viac turistov. Ministerstvo kultúry spustilo ambiciózny program výstavby nových múzeí, v ktorých budú vrátené artefakty vystavovať.

„Verím, že tieto predmety majú dušu a že je prirodzené, aby sa vrátili tam, odkiaľ pochádzajú,“ zdôrazňuje Ertugrul Günay. Tento princíp však Turecko nie je pripravené aplikovať na všetky diela, ktoré má vo svojom vlastníctve. V Istanbule je mozaika zobrazujúca Orfea umiestnená neďaleko sarkofágu Alexandra Veľkého, ktorý objavili v roku 1887 v Sidone v dnešnom Libanone. O jeho navrátení Libanonu však už neuvažuje.