Pristávame, odstráňte leguána z dráhy, hlásia nad ekoletiskom na Galapágoch
Foto: SITA/AP, Dolores Ochoa
Pred viac ako 70 rokmi to tu vyzeralo úplne inak. Po príchode amerických vojakov, ktorí tu boli za druhej svetovej vojny rozmiestnení, aby čelili prípadnému japonskému postupu, leguány utiekli pred ruchom a pred psami a mačkami, ktoré si vojaci priviezli.
Baltra je jedným z 13 galapágskych ostrovov ležiacich tisíc kilometrov od pobrežia Ekvádoru. Tunajšia korytnačka slonia inšpirovala britského prírodovedca Charlesa Darwina k teórii o vývoji druhov.
Od konca vojny vymizli plazy prehistorickej podoby z tohto ostrova na celé roky. Bolo dokonca potrebné, aby ich biológovia do tejto lokality znovu nasadili.
Keď sa dnes niektorý takýto živočích zatúla na pristávaciu dráhu vo chvíli, keď má pristáť lietadlo s turistami, chytia ho špeciálne vyškolení zamestnanci za chvost a prenesú na bezpečné miesto.
Zóna prešla zásadnou premenou: Baltra už nie je skládkou vojenského materiálu, kde ešte pred nedávnom bolo možné nájsť nevybuchnuté bomby. Tam, kde stála vojenská základňa, je dnes to, čo sa považuje za jediné „zelené“ letisko na svete.
„Na mieste, kde bola armáda a vojenské lietadlá, sme vytvorili stopercentne ekologické letisko,“ vyhlasuje Ezequiel Barrenechea, prezident argentínskej spoločnosti Corporación América, ktorá získala koncesiu na toto letisko pomenované Seymourovo na počesť britského lorda žijúceho v 18. storočí.
Foto: SITA/AP, Dolores Ochoa
Až do roku 2011 tvorila letisko, jedno z troch na Galapágoch, klasická budova stratená v prírode. Onoho roku sa začala jeho premena. Stovky robotníkov 15 mesiacov komplex demontovali a potom miesto kovu použili drevo a ďalšie recyklovateľné materiály.
Za 40 miliónov dolárov (takmer 37 miliónov eur) tak vzniklo letisko, niekoľkokrát ocenené za harmonický vzťah s výnimočným prostredím. Leží v prírodnej rezervácii, ktorá skrýva výnimočné druhy, z ktorých mnohé vyzerajú, ako by vyliezli z inej doby, vrátane korytnačiek sloních a leguánov všetkých farieb.
„Stavať na Galapágoch je samo o sebe veľmi ťažké, pretože sa všetko musí prepravovať loďou, ale stavať podľa zásad trvalo udržateľného rozvoja je ešte komplikovanejšie. Ide teda o významný inžiniersky úspech,“ vysvetľuje Ezequiel Barrenechea.
A úsilie sa vyplatilo: letiskové budova, uvedená do prevádzky v marci 2013, dostala už v roku 2014 najvyšší existujúci certifikát za trvalé konštrukcie Lee Gold, ktorý udeľuje Americká rada pre šetrné budovy (USGBC). Ide až doteraz o jediné letisko, ktoré takéto ocenenie získalo. Predtým ho udelili len rozšírenému terminálu letiska v San Franciscu.
Letisko, ktorým ročne prejde 400 000 cestujúcich, väčšinou turistov, nepotrebuje inú než slnečnú a veternú energiu, ktorú zaisťujú solárne panely a tri gigantické veterné elektrárne. Okrem strojovne tu nie je klimatizácia. Letisko spočíva na obrovských valcoch, ktoré kedysi bývali potrubím slúžiacim na dopravu ropy.
Na prvý pohľad sa letisko na ostrove Baltra nelíši od iných, je to šedá stavba uprostred polopúštnej neobývané zóny, neustále bičovanej vetrom. „Cestujúci nevidia žiaden rozdiel, pretože všetko funguje presne tak ako na iných letiskách,“ uvádza Barrenechea a uisťuje, že takéto ekologická letiská je možné stavať aj v mestách.