Starnúce talianske mestečko vyzvalo smrť na súboj, starosta zakázal umierať

ČTK | 23.01.2016 07:00
Starosta Sellie, ktoré leží na svahu kopca v juhotalianskej Kalábrii, sa už nemohol pozerať na to, ako jeho malé mestečko chradne. Preto vlani v lete vydal dekrét, v ktorom zakazoval svojim spoluobčanom umierať, píše agentúra AFP.

V uličkách mestečka bičovaných vetrom napočítame viac túlavých mačiek a psov ako obyvateľov. Polovica domov tú zíva prázdnotou. Avšak odvtedy, čo starosta vydal svoj dekrét, stoja rady pred úplne novým centrom geriatrickej starostlivosti.

„Ľudský život má prirodzene hodnotu, ale tu má ešte aj sociálnu hodnotu, pretože každé úmrtie nás približuje k agónii mesta,“ vysvetľuje starosta Davide Zicchinella, ktorý je zároveň pediatrom.

Nejde však o novú situáciu – pri veľkých vlnách emigrácie v 20. a 60. rokoch minulého storočia odchádzala mladá generácia za prácou na sever Talianska alebo do cudziny. Za posledných 15 rokov klesol kvôli prirodzenej úmrtnosti počet obyvateľov z 1000 na 500.

Zo školy poliklinika

Zicchinella v snahe zabrzdiť tento nevyhnutný vývoj prestaval vďaka európskym fondom bývalú školu na lekárske stredisko, aby tak ušetril obyvateľom cestu za lekárskou starostlivosťou do väčšieho mesta.

To však nestačilo. Ľudia si tu totiž už odvykli chodiť k lekárovi a čakáreň bola stále prázdna. Starosta buchol päsťou po stole a vydal dekrét, že každý musí raz ročne prejsť komplexnou lekárskou prehliadkou. Ak tak nespraví, vyrubí sa mu dodatočná daň vo výške 30 eur ročne.

Kalábria, kde stále vládne bieda, si musela zvyknúť na výrazné oklieštenie financií určených na zdravotníctvo. To viedlo k obmedzeniu zdravotníckych služieb a v rozpočte Sellie počas piatich rokov vznikol deficit 100 000 eur.

Sedemdesiatdeväťroč­ný dôchodca Vincenzo Rotella si v ordinácii vyzlieka košeľu, aby mu sestra mohla urobiť EKG vyšetrenie. Ďalšie pacienti sedia v čakárni, ktorá sa zároveň počas niektorých večerov mení na kinosálu.

„Keď sa dožijete určitého veku, musíte cestovať autobusom do najbližšieho mesta za lekárom, čakať mesiace, kým vám urobia niektoré testy, skrátka nie je to ľahké. Tu môžeme prísť za lekárom kedykoľvek chceme,“ vysvetľuje.

Stredisko má tiež očné oddelenie a ortopédiu. Starostlivosť väčšinou subvencujú pacienti a pre tých najchudobnejších je zadarmo.

Sedemdesiatje­denročná Giovanna Scozzafavová sa necíti dobre, ale nechce navštíviť súkromného lekára. „Nie všetci si môžu dovoliť vysoké poplatky. Čo robiť, keď máme sotva na jedlo?“ pýta sa.

Prilákať chcú aj turistov

Počas niekoľkých mesiacov po vydaní starostovho dekrétu sa stovka obyvateľov objednala na kontrolu a dnes stredisko navštevuje polovica mestečka.

Aby starosta svojim spoluobčanom pomohol dosiahnuť, a pokiaľ možno aj prekročiť, priemernú dĺžku života v Taliansku, ktorá je aktuálne 83 rokov, organizuje pravidelné autobusové výlety do termálneho kúpaliska v regióne.

Zicchinella sa tiež snaží prilákať turistov a nových obyvateľov do jeho čarovného mestečka ležiaceho neďaleko byzantského zámku.

Vďaka ďalšej finančnej injekcii od Bruselu vo výške 1,5 milióna eur mení starosta tunajšiu bývalú farmu na park atrakcií s lanovkou, tibetskými mostami zavesenými medzi stromami a veľkým ihriskom, ktoré je prístupné aj pre postihnutých.