Slávna jaskyňa Lascaux bude mať vernú repliku, 10 centimetrov kreslia hodiny

Jaskyňa Lascaux, ktorá je na Zozname svetového dedičstva UNESCO a ktorej sa hovorí „Sixtínska kaplnka prehistórie“, bola pre verejnosť v roku 1963 uzavretá, aby sa zabránilo poškodzovaniu kresieb.

Prvá replika, ktorá bola sprístupnená v roku 1983, predstavuje len časť výzdoby pochádzajúcej z doby mladšieho paleolitu.

V obci Montignac, asi 1,5 kilometra od pôvodnej jaskyne, ožívajú pod štetcami expertov z Ateliéru faksimílií v Périgorde komplexy praturov, koní, jeleňov a ďalších zvierat z jaskyne. Je to titánska práca, ktorá sa začala koncom roka 2012 a realizujú ju v rekordnom čase sochári, maliari a kováči.

„Každý zo 46 prvkov, potrebných na tento projekt, si vyžaduje asi osem mesiacov práce,“ zdôrazňuje umelecký riaditeľ ateliéru Francis Ringenbach.

Všetko sa začína „numerickým frézovaním“ obrovských blokov polystyrénu, ktorý vymedzí kontúry stien a stropov pomocou 3D záznamov v historickej jaskyni. Potom sochári reprodukujú všetky, aj tie najmenšie, dutinky alebo výčnelky, každý detail sa vytvára ručne, často pomocou zubárskej techniky, vysvetľuje Ringenbach, ktorý je sám sochár.

Táto mravčia práca je nesmierne dôležitá, aby sa vytvorila identická kópia jaskyne, pretože akonáhle budú tieto bloky, dlhé niekoľko metrov, odliate do živice, nič už nebude možné ubrať alebo pridať. „Musíme dbať na presnosť na desať milimetrov,“ povedal agentúre AFP umelecký riaditeľ ateliéru.

Potom môžu začať pracovať maliari. Aplikujú sa najprv prírodné farbivá v postupných vrstvách, aby sa reprodukoval odtieň a zrnitosť jaskyne. Nakoniec sa môže začať karneval prehistorických zvierat, ktoré jaskyňu Lascaux preslávili po celom svete.

Aby sa reprodukcia čo najviac priblížila originálu, opiera sa každý maliar o numerickú snímku jaskyne z videoprojektora, ako keby pracoval s kopírovacím papierom. „Umožňuje nám to nájsť presné miesto zvierat na stene,“ hovorí šéf maliarov Gilles Lafleur, sústredený nad reprodukciou niekoľkých jeleňov zo Sály býkov.

Dávni maliari v Lascaux používali úlomky steny, aby dali telu zvieraťa tvar, načrtli línie chrbta, pripojili nohy a to, čo tvorí hlavu jeleňa, hovorí Lafleur. „Postupovali nepochybne rýchlejšie ako my. My musíme byť veľmi presní, aby sme vytvorili presnú kópiu, navyše s patinou, ktorá vznikala tisícky rokov,“ upozorňuje Lafleur. „Niekedy nám trvá hodiny, kým zreprodukujeme iba desať centimetrov štvorcových,“ dodáva Ringenbach.