Na Srí Lanke sa zo slonieho trusu vyrába papier
Foto: Dávid Popovič
Rádža zahynul po päťdesiatich rokoch verných služieb. Jeho úlohou bolo nosiť schránku s Budhovým zubom počas náboženského sprievodu nazývaného na Srí Lanke perahera v meste Kandy. Ide o dôležitú slávnosť v krajine, ktorá je zároveň jednou z najväčších náboženských udalostí v celej Ázii, trvá desať dní a jej súčasťou je pochod ulicami mesta, kde figurujú aj nádherne žiarovkami ozdobené slony.
Zlatým klincom celého sprievodu je majestátny slon nesúci najposvätnejšiu srílanskú relikviu – Budhov zub. Zviera je špeciálne vybrané, pretože musí spĺňať určité požiadavky. Musí ísť o samca, navyše sa všetkých sedem častí jeho tela – štyri nohy, chobot, penis a chvost musia dotýkať zeme, keď slon vzpriamene stojí.
Musí mať pekne zahnuté kly, ktoré má na Srí Lanke len každý desiaty slon. Ide totiž o druh slona cejlónskeho, ktorý má menší vzrast aj uši v porovnaní s africkým a len určité percento týchto slonov má kly. Hovorí sa im „tusker“. Nájsť slona z takejto „vysokej kasty“ je ťažké, niekedy ich chrámom na Srí Lanke darujú rôzne významné osoby – premiéri Srí Lanky, Indie či thajský kráľ.
Foto: Dávid Popovič
Rádžu si možno pozrieť v jeho vlastnom múzeu, ktoré sa nachádza hneď vedľa Chrámu Budhovho zuba v Kandy a pre vstup do múzea platí tá istá vstupenka ako do chrámu. Pri fotografovaní by ste sa nemali otáčať k vypchatému hrubokožcovi chrbtom, platí tu teda podobné pravidlo ako pri zobrazeniach Budhu.
Na stenách sú rôzne čierno-biele fotografie zo života tohto slávneho slona a okrem iného aj snímky z jeho posledných chvíľ s ustarostenými veterinármi naokolo, keď naposledy ochorel v roku 1988.
Spálili slonie kly
Keďže cejlónske slony nemali automaticky kly, neboli natoľko prenasledované pytliakmi ako v Afrike. Napriek tomu sa Srí Lanka práve v týchto dňoch stala vôbec prvou krajinou na svete, ktorá sa ospravedlnila za zabíjanie slonov pre slonovinu a je v poradí 16. krajinou na svete, ktorá minulý týždeň za účasti politikov, diplomatov a náboženských predstaviteľov zničila 359 kusov skonfiškovaných sloních klov.
Išlo o symbolickú demonštráciu nesúhlasu s týmto čiernym obchodom. 1,5 tony sloních klov v hodnote troch miliónov amerických dolárov aj tak pochádzalo z Afriky. Samozrejme, slonie kly tvoria výzdobu viacerých budhistických chrámov v krajine, okrem iného aj najposvätnejšieho Chrámu Budhovho zuba, nejde však o kly zo slonov zabitých pytliakmi.
Na počiatku dvadsiateho storočia žilo na Srí Lanke vyše 12-tisíc divokých slonov. Ich počet však prudko poklesol počas občianskej vojny v krajine, ktorá skončila v roku 2009, navyše sa veľkým problémom stala aj strata ich prirodzeného životného prostredia. Stále nové územia sú totiž využívané pre poľnohospodársku výrobu, divoké slony potulujúce sa krajinou pôsobia veľké škody a vidiečania ich nenávidia. V roku 2015 sa ich počet odhadoval na 4–5-tisíc.
Foto: Dávid Popovič
„Za zabitie slona na Srí Lanke je však väzenie,“ hovorí televízny žurnalista Mahesh Perera, ktorý pracuje pre srílanskú televíziu. „Je to ilegálne. Na slony nesmiete poľovať. Ak nejaký divoký slon ničí poľnohospodárom ryžové, kukuričné či trstinové polia alebo dokonca ich domy, nahlási sa to organizácii zaoberajúcej sa odchytom zvierat. Takéto zviera sa snažia premiestniť na iné miesto. Sám som nejeden takýto transport slona do národného parku nakrúcal.“
Slonie stáda stále migrujú po ostrove a v období sucha sa zhromažďujú na brehoch jazier a vodných zdrojov. Veľké časti ich migračných trás, tzv. sloních koridorov, sú chránené národnými parkami – najznámejšie sú Minneriya, Kawudulla, Wilpattu či Udawalawe.
Sloní sirotinec je dnes komerčnou zoo
Na slonoch zarába aj srílanský turistický ruch. Návštevníkom sa v Habarane, Kandy či inde bežne ponúka jazda na slonovi, ktorá stojí približne 20 eur na osobu. Záujemcovia na špeciálnom nástupnom mieste s rebríkom, pripomínajúcom náš poľovnícky posed, vysadnú na chrbát cvičeného slona a vezú sa v akejsi železnej ohrádke, ktorej sa držia.
Foto: Dávid Popovič
Môžu si zakúpiť aj trs banánov, ktorými svojho slona kŕmia. Vzhľadom na to, že slon denne vypije 150 litrov vody a skonzumuje asi 200 kg vegetácie, je to preňho len jednohubka. Kráča popri nich mahaut, sloní vodca. Ten na ovládanie slona používa vyše 70 tlakových bodov a rad slovných príkazov.
O značnej inteligencii týchto tvorov svedčí fakt, že slony vycvičené na rozpoznávanie pokynov v jednom jazyku bolo možné úspešne preškoliť na iný jazyk. Okrem mahauta „komerčnú sloniu jazdu“ sprevádza chlapík, ktorý fotografuje. Jazda trvá asi trištvrte hodinu – po ceste, po džungli, po vode. Na povel mahauta slon zodvihne nohu a s turistami zapózuje, alebo strieka z chobota vodu. Možno pekná pamiatka z dovolenky, ale ochrancovia zvierat proti tomu protestujú.
Mnohí kritizujú aj sloní sirotinec v Pinnawale západne od Kandy, kam vodia svojich klientov prakticky všetky cestovné kancelárie. Založili ho v sedemdesiatom piatom roku pre päť sloních sirôt a odvtedy sa tu populácia slonov rozrástla na aktuálnych 93 kusov.
Dnes je to najväčšie slonie stádo chované v zajatí na svete. Žijú tu slony všetkých generácií a stále sa rodia nové. Kritici však tomuto zariadeniu vyčítajú, že v súčasnosti je väčšmi akousi zoo pre potešenie návštevníkov. Počas kŕmenia zvierat tu dvakrát denne možno pozorovať, ako sa slony napchávajú palmovými listami a slonie mláďatá pijú mlieko z fliaš. Za poplatok ich možno aj napojiť.
Dvakrát denne sa slony kúpu v rieke Ma Oya, kde im ich mahauti drhnú kožu kokosovými škrupinami a práve tieto fotografie patria zo Srí Lanky medzi najznámejšie. V blízkosti rieky je aj továrnička na výrobu papiera zo slonieho trusu, ktorý obsahuje veľké množstvo celulózy.
Ukážu vám jeho výrobu a na záver si v obchodíku môžete kúpiť rôzne výrobky z tohto ručne robeného papiera, čím podporíte sloní útulok. V obchodíku už na veľkom plagáte s nápismi vo viacerých jazykoch nájdete aj ten slovenský od vtipných našincov: „Papier zo slonieho hovna vyrobený“.
Nekŕmte slony v národnom parku
Slony vo voľnej prírode možno pozorovať z džípu v srílanských národných parkoch. Ak má človek na ne šťastie, je to omnoho väčší cestovateľský zážitok, hoci zvieraťa sa, samozrejme, nemožno dotknúť, ako počas jazdy na tomto zvierati.
Foto: Dávid Popovič
Niekedy sa prechádzajú v tesnej blízkosti auta a šofér musí opatrne cúvnuť, aby ich nepodráždil – najmä, ak ide o slonieho samca samotára alebo matku s mláďaťom. Aj v národných parkoch sa však stáva, že si niektoré zvieratá zvyknú na prítomnosť ľudí a stratia svoju prirodzenú plachosť.
Pri hlavnej ceste vedľa národného parku Udawalawe pravidelne stáva za plotom starý slon, ktorý sa necháva kŕmiť kukuricou od okolostojacich zvedavcov. V srílanských médiách aj na sociálnych sieťach sa už objavili výzvy, aby mu ľudia prestali dávať potravu, pretože mu tým vlastne škodia. Zlenivie a stráca schopnosť nachádzať si obživu sám.
Známe je aj video, kde ho jeden spoločensky unavený Srílančan provokoval. Slon sa s ním teda trochu pohral. Našťastie, chlapík z potýčky vyviazol živý, keďže opití majú šťastie.
Po sinhálsky sa slon povie „aliya“. Bok po boku nažíva s obyvateľmi Srí Lanky po celé stáročia. Nech to tak aj zostane.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ