V Nice oslavovali Kráľa médií
Foto: SITA/AP, Lionel Cironneau
Kým vlani sa pre vytrvalý trojdňový dážď nekonala ani kvetinová bitka, ani slávnostné večerné otvorenie karnevalu na Námestí Masséna, tento rok bolo februárové počasie žičlivejšie. Ešte doobeda síce bolo pod mrakom, no potom vykuklo slnko a návštevníci vedeli, že majú vyhraté.
Kto sa vybral na prechádzku po Promenade des Anglais, lemovanej honosnými hotelmi, mohol na pláži stretnúť trio Putin, Sarkozy a Chirac. Čo tam politici robili? Ako gypsové masky z predošlých ročníkov karnevalu stáli chrbtom k azúrovému moru a pripomínali ľuďom, že je čas veseliť sa.
A návštevníkov veru do Nice, piateho najväčšieho francúzskeho mesta, prúdilo neúrekom. Lístky na kvetinovú bitku, pre ktorú obmedzili aj dopravu po promenáde, sa predávali ako horúce rožky. Našťastie sa dali zohnať ešte aj tesne predtým, ako celá sláva vypukla.
Kto by však chcel ušetriť desať eur za vstupenky „na stojáka“ alebo vyše dvojnásobok za sedadlo na tribúne, obišiel by s dlhým nosom. Prešibaní Francúzi totiž bojové pole, čiže časť promenády, ohradili čiernymi kovovými zábranami, cez ktoré veľa vidieť nebolo. Nanajvýš pestrofarebné stužky, ktoré vietor zamotával do korún paliem a iných stromov.
V znamení mimózy
Aj ten najväčší popletenec by miesto kvetinovej bitky našiel jednoducho. Stačilo sa dať vliecť davom turistov z celého sveta. Vo Francúzsku je stále výnimočný stav, no keby sa po uliciach neprechádzali policajti a ozbrojení vojaci, rozjarení návštevníci by na teroristické hrozby vôbec nepomysleli. Policajti ochotne radili, kde zohnať lístky, kde čo nájsť – len ako hrdí Francúzi odpovedali zásadne po francúzsky. Komu by to však v karnevalovej nálade prekážalo?
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Hoci od mora fúkal silný vietor, medzi palmami premávali tie najšialenejšie karnevalové vozy obložené tisícami kvetín – žltými mimózami, ružovými, oranžovými či bielymi ľaliami, tulipánmi, gerberami a na vozoch i vôkol nich tancovali, poskakovali či pochodovali bláznivé bytosti. Niektoré akoby prileteli z exotického Ria de Janeiro – čokoládové krásky vo veľmi úsporných kostýmoch sa vlnili v rytme samby, hoci kdesi odvedľa znela odrhovačka Cotton Eye Joe.
Za nimi pochodovali akési mažoretky v bielom, striedali sa s bláznivými žonglérmi v striebristých mundúroch preháňajúcimi sa na chodúľoch, naspodku ktorých mali pripevnené kolieska. Medzi divadelne pôsobiacou skupinou v červených kostýmoch s balónikmi sa prepletala skupina Kórejčanov v ich typických krojoch – akurát k nim mali obuté športové tenisky. Všetci sa veselili, Kórejčania mávali vejármi, potom prišli krásne jazdkyne, ktoré svojim koníkom zastrčili mimózovú kytičku aj do hrivy či za uši…
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Návštevníci sa tisli k plotu, tlieskali a chytali mimózové halúzky, ktoré im rozbláznené maškary hádzali z vozov. A diváci na revanš kupovali spreje, z ktorých striekali akúsi farebnú žuvačkovitú hmotu na účinkujúcich i sami po sebe. Je predsa karneval, všetko je dovolené.
Asi po hodine, keď už azda všetci boli ohlušení kakofóniou melódií, začali maskované postavy a najmä účinkujúce krásavice, raz pripomínajúce víly, inokedy kvety či rozprávkové postavičky, rozoberať úchvatné kvetinové kreácie a jednotlivé kvietky rozdávať prizerajúcim sa deťom i dospelým. O chvíľu si už každý niesol v náručí kyticu mimóz doplnenú všeličím, čo dostal či ukoristil. Až do večera sme po celom Nice stretávali ľudí, ktorým z batohu vykúkali žlté mimózové kvietky.
Keď nič nie je sväté
No kvetinová bitka bola len akési amuse-bouche, chuťovka na naladenie zmyslov. To najväčšie divadlo sa malo začať až večer o deviatej. Námestie Masséna sa vtedy premenilo na čarovne nasvietené karnevalové korzo. Karneval v Nice má každý rok vyhlásenú tému, aktuálny 132. ročník niesol názov Kráľ médií. Celkom príhodne. Námestie praskalo vo švíkoch, všetci chceli vidieť, ako Galovia stvárnia slobodu tlače.
Hneď pod našou tribúnou sme zbadali azda dvojmetrové zelené ceruzky susediace s obrími plniacimi perami, vedľa nich sa natriasali striebristé mikrofóny a kamery. Pocta Charlie Hebdo? Možno. Aj samotný niekoľko metrov vysoký kráľ karnevalu držal v jednej ruke ceruzku a v druhej mikrofón. Kráľovná zasa bola odetá do sukne z obálok pestrofarebných časopisov.
A o chvíľu už za zvuku divokých, navzájom sa prehlušujúcich melódií premávali povozy – niektoré známe z predošlej kvetinovej bitky, iné nové. Napríklad voz v tvare lode s tvárou známej masky hnutia Anonymous, na palube mu tancovali piráti. Z jednej tribúny znela Macarena, z druhej španielsky song Asereje, kdesi ďalej hit Lucky…
Foto: SITA/AP, Lionel Cironneau
Hneď sa ukázalo, že počas karnevalu nie je Francúzom nič sväté. Z jedného konca sa pred tribúnami šinula maska diktátora Kaddáfího, inde maska s dvoma tvárami – jedna patrila neslávne známemu Dominiquovi Strauss-Kahnovi, druhá Silviovi Berlusconimu, pričom obaja mali na rováši sexuálne škandály.
A kúsok za nimi, čo to? Bradatý deduško nesie v rukách knihu s názvom Desať prikázaní! Inde kľačí obria postava pred telkou a pod zadkom sa jej hromadia zväčšeniny stoeurových bankoviek… A do toho postavičky v podobe modrého facebookového f a hneď vedľa modrý vtáčik z loga Twitteru.
Ktovie, či aj on nebude o rok smutne čvirikať na pláži vedľa Putina, Sarkozyho a Chiraca.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ