O poslednom Američanovi v Damasku – prečo sa nemieni odsťahovať?
Foto: SITA/AP, Hassan Ammar
Je možno posledným Američanom, ktorý nie je sýrskeho pôvodu, a ďalej žije v sýrskom hlavnom meste aj po tom, čo tu v roku 2012 Spojené štáty uzavreli veľvyslanectvo a vyzvali svojich občanov, aby krajinu opustili.
České veľvyslanectvo v Damasku, ktoré odvtedy spravuje aj americké záujmy, mu povedalo, aby bol opatrný, napísala agentúra AP. „Občas tú unášali cudzincov,“ hovorí Webber o chaotickom období pred štyrmi rokmi.
„Ja, myslím si, nevyzerám ako Sýrčan. Som o trochu vyšší ako väčšina z nich.“ So 193 centimetrami je v skutočnosti o dosť vyšší než väčšina Sýrčanov a odlišujú ho tiež jeho strieborné vlasy a dokonalé obleky.
Foto: SITA/AP, Hassan Ammar
Ale policajti na neďalekom kontrolnom stanovišti mu vždy s úsmevom mávajú – a on si stojí za svojím rozhodnutím, že tu zostane. „Sýrčania sú proste tí najnádhernejší ľudia na svete,“ hovorí. „Nepripadá do úvahy, že by som z tejto krajiny odišiel. Budú ma odtiaľ musieť vyniesť.“
Hovorí, že keď mu volali z českého veľvyslanectva, aby ho vyzvali na odchod, povedali mu, že je posledný Američan nesýrskeho pôvodu, ktorý ešte v meste žije. To však oficiálny činiteľ veľvyslanectva ČR v Damasku nemohol na otázku AP potvrdiť.
Webber sa narodil a vyrástol v Orchard Parku na predmestí Buffala. Jeho otec bol nemecký odborník na železnice a matka poľská sestrička. Vyhodili ho zo zubárskej školy, vojne vo Vietname sa vyhol vďaka technickej chybe a žil v Kalifornii, kým mu ponúkli prácu učiteľa na súkromnej americkej akadémii v Damasku.
Foto: SITA/AP, Hassan Ammar
„Prikývol som a až potom som zamieril do verejnej knižnice pozrieť sa do atlasu,“ spomína.
Do Damasku prišiel v roku 1975, neskôr sa rozhodol konvertovať na islam. Za ženu si vzal Sýrčanku a okrem krátkeho učiteľovania v Iráne od tej doby žil v Sýrii. Dnes má tri dospelé deti, 11 vnúčat a jedno pravnúča, ktoré žijú v rôznych krajinách. Často ich chodí navštevovať, ale vždy sa vracia domov – do Damasku.
Sýria sa stavala nepriateľsky voči Izraelu a americkej politike v oblasti rovnako dlho, ako tu Webber žije, ale napriek tomu ju za svoj domov označovali tisíce Američanov a ďalších ľudí zo Západu, vrátane diplomatov, učiteľov, duchovných i podnikateľov a obchodníkov.
Foto: SITA/AP, Hassan Ammar
A táto krajina bola tiež relatívne bezpečnou destináciou pre amerických turistov, študentov a ďalších návštevníkov.
To sa začalo meniť v roku 2011 po tom, čo Sýrčania povstali v prevažne pokojných protestoch požadujúcich politické zmeny. Prezident Bašár Asad odpovedal brutálnym zásahom, prepuklo povstanie, a onedlho bola krajina v zovretí občianskej vojny, v ktorej zatiaľ zahynulo viac ako 250 000 ľudí.
V chaotických prvých mesiacoch konfliktu začali cudzinci utekať v obave z únosov a bômb. Vláda si udržala pevnú kontrolu nad Damaskom, kde boli bezpečnostné stanovištia prakticky na každej križovatke. Ale povstalci ostreľovali centrum mesta z predmestí, ktoré padli pod ich kontrolu.
Foto: SITA/AP, Hassan Ammar
„Jedna mínometná strela dopadla tri metre od našich dverí,“ hovorí Webber nevzrušene. „Zničila sedem áut.“
S manželkou začali uplatňovať prísne „preventívne opatrenia“. „Keď som išiel von sám, povedal som jej, kam idem, a to isté platilo pre ňu. Keď šoférujem, dávam si veľký pozor na autá okolo seba. A začali sme veľa vecí robiť spoločne, čo je dobré pre náš vzťah,“ dodáva.
Odvtedy sa bezpečnostná situácia v Damasku zlepšila a počas uplynulého týždňa prinieslo prímerie dohodnuté Spojenými štátmi a Ruskom v podstate prvú veľkú pauzu v bojoch.
Mnoho Webberových priateľov odišlo, a firmu na krajinné úpravy, ktorú založil, vojnou utrpel. Ale odliv kvalifikovaných učiteľov zasa znamená, že je pre neho ľahké nájsť si čiastočný úväzok ako učiteľ angličtiny.