'Nemorálne' kórejské diskotéky pre seniorov: dôchodcovia sa odviažu potajme

Dohromady asi 200 mužov a žien sa púšťa do skôr statického tanca, ktorý spočíva hlavne v tom, že sa pokrčia kolená a tanečníci sa z času na čas otáčajú. Tento pomalý pohyb kontrastuje len s hlučnou hudbou. „Pre moje zdravie nie je nič lepšie ako tanec. Nemohol by som bez toho žiť,“ vysvetľuje pán Ču a opatrne otáča svoju sedemdesiatpäťročnú partnerku.

Tento bývalý vojak patrí k tisíckam dôchodcov, ktorí navštevujú Colatecs, diskotéky vyhradené ľuďom tretieho veku, ktorých rýchlo pribúda v krajine ako húb po daždi.

Diskotéky sa v Južnej Kórei objavili koncom 90. rokov a boli vyhradené mládeži. Pitie alkoholu tu bolo zakázané a dostať sa dalo len k nealkoholickým nápojom ako Coca-Cola. Z toho vzniklo aj pomenovanie Colatecs.

Avšak tieto diskotéky sa začali pozvoľna vyprázdňovať, lebo mládež dávala prednosť internetovým kaviarňam alebo karaoke. A Colatecs sa preorientovali na opačnú časť demografického spektra.

„Čoskoro sa sem začali trúsiť ľudia starší ako šesťdesiat rokov, ktorí sa ukázali byť aj vernejšími zákazníkmi,“ hovorí I Kwan-wu, majiteľ paláca Kukilkwan, ktorý otvoril svoje brány začiatkom tohto tisícročia.

„Tu si môžu dopriať trochu pohybu a udržiavať sa v zdraví, ale tiež sa tu môžu zoznámiť a trochu vypadnúť z monotónnosti každodenného života,“ uvádza sedemdesiatročný I, bývalý spevák z nočného klubu.

Dnes v juhokórejskej populácii tvoria osoby staršie ako šesťdesiatpäť rokov 13 percent a v roku 2060 by to malo byť už 40 percent. Polovica osôb starších ako šesťdesiatpäť rokov žije pod prahom chudoby, pretože penzie sú veľmi nízke. Prestať pracovať teda so sebou nenesie žiadne výhody.

Ale aj medzi tými, ktorí majú ešte aj iný príjem než dôchodok, je príjemný spôsob trávenia voľného času neznámy. Aby sa z krajiny zničenej vojnou stala štvrtá najsilnejšia ekonomika v Ázii, strávila táto generácia celý život prácou, uvádza Hwang Nam-hui z Kórejského ústavu pre sociálne záležitosti. „Niektorí nie sú v dôchodku schopní relaxovať,“ citovala ho agentúra AFP.

Pre tých, ktorí to dokážu, sú Colatecs príležitosťou, ako sa uvoľniť a baviť," uisťuje I. Palác Kukilkwan cez týždeň denne navštívi okolo 800 osôb a cez víkend ich počet stúpne na 1500. Vstup je lacný, v prepočte asi 70 centov. Hlavný príjem podniku tak tvorí predaj občerstvenia a nápojov.

„Ak niekto zrazu nepríde, často to znamená, že zomrel,“ hovorí I. Účasť na pohrebe zároveň považuje za súčasť svojich povinností.

Značný počet návštevníkov tvoria vdovy a vdovci, ktorí hľadajú spoločnosť. Osoby pod šesťdesiat rokov nemajú na diskotéku prístup, mohlo by to totiž vyvolávať medzi ostatnými tanečníkmi nevôľu.

Mnoho Juhokórejčanov si však myslí, že Colatecs sú v rozpore s konfuciánskou tradíciou, podľa ktorej by sa mali starí ľudia správať skromne a dôstojne.

Preto sedemdesiatpäťročná Han Kum-ok, ktorá navštevuje palác už desať rokov, o svojom tajomstve nikomu nehovorí. „Moje deti a vnúčatá si myslia, že chodím na kávu s priateľmi,“ usmieva sa dôchodkyňa, ktorá každé popoludnie strávi tancom.

Verí, že ju to udržiava v dobrom telesnom i duševnom stave, na rozdiel od niektorých jej priateľov, ktorí trpia depresiami. „V mojom veku už človek nevie, ako dlho tu ešte bude. Chcem teda žiť naplno. Nikomu o tom ale nehovorím, pretože mnoho ľudí si myslí, že Colatecs sú nemorálne,“ hovorí Han.