Najväčší nosoroží ranč sveta stráži armáda. Zvieratám rohy preventívne odrežú
Foto: Reuters, SIPHIWE SIBEKO
Tieto zvieratá sú ohrozené pytliakmi, po ich rohu je totiž veľký dopyt v Ázii, kde sa mu prisudzujú liečivé vlastnosti. Roh nosorožca však nie je nič iné ako keratín, rovnako ako nechty. Na čiernom trhu sa jeden kilogram rohov predáva za zhruba 60 000 dolárov (asi 55 000 eur). Je teda drahší ako kokaín.
Kontroverzný ochranca
Najbohatší juhoafrický podnikateľ John Hume sa postavil do čela boja za záchranu týchto zvierat prehistorického vzhľadu. Usiluje sa tiež o zrušenie zákazu medzinárodného obchodu s rohmi nosorožcov, ktorý platí od roku 1977. Koncom minulého roka sa mu podarilo dosiahnuť zrušenie moratória pre Juhoafrickú republiku. To je podľa neho prvá etapa v jeho boji.
Kritici ho však obviňujú, že mu ide predovšetkým o biznis. „Dnes rohy na trhu pochádzajú z mŕtvych nosorožcov, ktoré ulovili pytliaci. Na dopyt je však možné reagovať aj rohmi od živých nosorožcov,“ tvrdí tento sedemdesiatnik. Vlani v Južnej Afrike pytliaci zabili 1175 nosorožcov. „Mohli by sme chrániť nosorožce príjmami z legálneho predaja rohov,“ vyhlasuje Hume.
Foto: Reuters, SIPHIWE SIBEKO
Aby mohol v roku 2008 ranč otvoriť, predal svoje hotely. Dnes zamestnáva šesťdesiatku ľudí a k tomu svoju malú armádu. Počet jej príslušníkov odmieta oznámiť. „Je to príliš citlivé,“ poznamenáva. „A predovšetkým: neuvádzajte presnú polohu farmy,“ dodáva s tým, že na zaistenie bezpečnosti vydáva mesačne v prepočte 150 000 eur.
Operácia: nosorožec
Dnes dopoludnia príde desiatka nosorožcov o svoj roh. Pracovníci sú skúsení a šikovní, operácia prebieha s dokonalou presnosťou.
Menard Mathe s okuliarmi na krku identifikuje zvieratá. Veterinárka Michelle Ottová zasiahne strelou nosorožca, aby ho uspala. „Je to ako keby ho pichla osa,“ uisťuje a fajčí cigaretu kým anestetikum zaberie.
Po niekoľkých minútach sa impozantné zviera začína potácať. Všetko ide veľmi rýchlo. Nosorožcovi, ktorý padne na zem, jeden asistent zviaže povrazom zadné nohy. Druhý mu zaviaže oči a upchá uši, aby sa zvieraťa, ktoré je doposiaľ pri vedomí, nechopila panika.
Ďalší zamestnanec meria roh a naznačí miesto, kde sa má zrezať, aby sa nezasiahli cievy. Iný, vyzbrojený pílou, ho odreže.
Celá operácia, ktorá je pre zviera nebolestivá, trvá asi štvrť hodiny. „Rohy nosorožcom odrezávame preto, aby sa vzájomne nezranili, a tiež preto, aby sme odradili pytliakov,“ vysvetľuje Michelle.
Smrť aj nový život
V starom hangári oznamuje generálny riaditeľ farmy Johnny Hennop: „Dvadsaťtri kíl!“ To je denný „zber“, ktorý tvorí dvadsiatka rohov. Rohy sa potom označia a umiestnia do kovových debien, kde sú guľôčky naftalínu a detské plienky, aby boli rohy chránené pred hmyzom a vlhkosťou. Debny sa potom zapečatia a odvezú na tajné miesto.
Foto: SITA/AP, Denis Farrell
John Hume ich vlastní päť ton. Pozrieť sa na ne nemôžeme: sú uložené v bankách a v bezpečnostných agentúrach. Je to potenciálne bohatstvo, ktoré však nateraz nemá žiadnu cenu, pretože medzinárodný obchod s rohmi je nelegálny.
„Videl som šesťdesiatku usmrtených nosorožcov,“ hovorí Stefran Broekman, ktorý predtým pracoval v prestížnej rezervácii Sabi Sand na severovýchode krajiny. „Pytliakov sa podarilo chytiť, ale vyviazli len s nízkymi trestami. To je smutné,“ dodáva.
Broekman je však nadšený, pretože objavil nosorožieho novorodenca, ako pod stromom saje od svojej matky mlieko. Maličký sa narodil v noci.