Pri Poprade vykopali 'poklad': predmety z praveku aj gotický pohár

„Očakávali sme, že tu nájdeme bohaté nálezy, ale gotický pohár zdobený kolkovaným ornamentom predstavuje najskvostnejší nález. Málokedy bývajú takto pekne zdobené, možno teda predpokladať že ide o import z nejakých vyspelejších hrnčiarskych dielní, pochádza možno z Porýnia,“ vysvetlil Marián Soják z pracoviska Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (AÚ SAV) Nitra v Spišskej Novej Vsi.

Okrem stredovekých nálezov z 15. storočia sú výsledkom práce archeológov v lokalite pod Tatrami aj nájdené predmety z čias praveku.

Lokalita v nadmorskej výške 921 metrov bola podľa Sojáka osídlená v rozličných obdobiach, o čom svedčia aj nálezy.

„Staršie obdobie predstavuje staršia doba železná, ide o obdobie 7. a 6. storočia pred Kristom, keď túto lokalitu osídlili nositelia halštatskej kultúry a opevnili si to tu. Postavili si tu valové opevnenie z hlineného násypu v kombinácii so skalami. Podarilo sa nám nájsť napríklad aj hlinené prasleny, čo je dôkazom toho, že si tu vyrábali textílie,“ priblížil históriu Soják.

Foto: SITA, Radoslav Maťaš

Zámčisko, archeologické nálezisko, gotický pohár, predmety z praveku Predmety nájdené na mieste archeologického výskumu v lokalite Zámčisko.

V stredoveku, zhruba v 13. až 15. storočí, bolo staršie opevnenie rozšírené o severozápadné predhradie, išlo tak už o pevnosť väčšieho rozsahu.

„Pravdepodobne tu boli bratrícke vojská, máme o nich zachované aj písomné správy. Napríklad neďalekú obec Spišská Teplica vypálili v roku 1433 husiti a potom v 50. rokoch 15. storočia bratrícke vojská,“ informoval archeológ. Pripomenul tiež strategickú polohu hradiska, umožňovala strážiť cestu z Popradskej kotliny na územie Gemera.

Spomedzi stredovekých nálezov zo súčasného výskumu Soják spomenul okutie trámu, ale aj pár železných ostrôh, ktoré sú dôkazom toho, že tu boli vojská, ďalej železné pracky, brány na bránenie pôdy, ktorý zase hovorí o tom, že na Zámčisku žili nielen bojovníci, ale aj poľnohospodári.

„Máme tu zastúpené aj praveké obdobie, a však nevieme presne, či ide o mladšiu alebo neskorú dobu kamennú alebo dobu bronzovú. Máme niekoľko kusov kamennej štiepanej industrie z opsidiánu, vyrábali sa z neho nástroje, ktoré nahrádzali funkcie dnešných nožov, nožníc, vrtákov, pilníkov, dlát a podobne. Veríme, že k tomu v budúcnosti nájdeme aj keramiku, aby sme vedeli časovo zaradiť tento nález,“ dodal Soják.

Foto: SITA, Radoslav Maťaš

Zámčisko, archeologické nálezisko, gotický pohár, predmety z praveku Pohľad na miesto archeologického výskumu v lokalite Zámčisko nad Popradom.

Doterajšie nálezy budú podľa Zuzany Galovej, techničky AÚ SAV Nitra, odoslané na ďalšie spracovanie do laboratórií v Nitre. Následne by mali byť uložené v depozitároch ústavu a prezentované formou výstav či prípadnej expozície.

V lokalite Zámčisko bol už v roku 1774 objavený zlatý poklad. Prvý väčší výskum v nej však realizoval až popradský učiteľ Alexander Münich v roku 1884. Archeológovia bádali na tomto mieste v roku 1997 i 2005.

Podľa Sojáka by na tomto území mohli byť aj ďalšie nálezy. „V zbierkach Podtatranského múzea už máme uloženú kamennú sekerku z mladšej doby kamennej, čiže asi zo šiesteho tisícročia pred Kristom.

Tiež pár črepov z neskorej doby kamennej, z takzvaného eneolitu, čo je tretie tisícročie pred Kristom a podobne. Sú to všetko obdobia, ktoré tu zatiaľ jednoznačne doložené nemáme, ale musí to byť skryté pod nánosmi hliny,“ uviedol skúsený archeológ.

Foto: SITA, Radoslav Maťaš

Zámčisko, archeologické nálezisko, gotický pohár, turistický prístrešok, predmety z praveku Lokalita Zámčisko nad popradskou mestskou časťou Kvetnica počas archeologického výskumu.

Archeologický výskum na Zámčisku predchádza vybudovaniu asi 18-metrovej vyhliadkovej veže, na ktorej návrh plánuje mesto Poprad vyhlásiť architektonic­kú súťaž.

„Bádame tretí týždeň, predtým tu bola hustá krovinová vegetácia, staré pne. Celú plochu 13 krát 13 metrov sme rozdelili na štyri sektory, ktoré postupne skúmame po jednotlivých vrstvách. Sme už tesne nad pôvodným podložím, na jednom mieste už máme zachovanú čiernu škvrnu, čo svedčí o tom, že tu máme hlbšie nejaký objekt,“ opísal súčasné práce Soják.

Podľa jeho slov nie je vylúčené, že narazili na pôvodnú vyhliadkovú vežu z konca 19. storočia. Významná archeologická lokalita turistov vždy lákala, ponúka výhľad na Vysoké i Nízke Tatry, celý Poprad, množstvo dedín a v prípade dobrého počasia aj na Spišskú Novú Ves či dokonca územie za ňou.

„Chceli by sme, aby na mieste novej vyhliadkovej veže boli prezentované aj výsledky archeologickej činnosti, nálezy, či už fyzicky, alebo v podobe fotografickej dokumentácie,“ do­dal.