Sem ešte ľudská noha nevkročila. Čo ukrývajú neprebádané miesta sveta?

Gabriela Sabová, Pravda.sk | 05.01.2017 07:00
Na Mesiac lietajú astronauti, Mars neustále navštevujú sondy, no ľudstvo ešte stále nestihlo úplne preskúmať ani svoju rodnú Zem. Toto sú najzaujímavejšie miesta tohto sveta, ktoré ešte nevydali všetky svoje tajomstvá. Pred masívnym nájazdom ľudí ich chráni nehostinné prostredie, ktoré im zároveň pomáha zachovať si svoju neporušenú podobu...

Vrch Gangkhar Puensum

Na Mount Evereste si horolezci doslova podávajú kľučky, no hora Gangkhar Puensum v Bhutáne ostáva doposiaľ nedobytá. Jej podivné meno v preklade znamená Traja horskí bratia.

Meria 7 570 metrov a je najvyšším doposiaľ nezdolaným vrchom sveta. A to nie len pre obtiažnosť terénu a samotného výstupu, ale aj kvôli prísnemu zákazu tamojšej vlády.

Bhután v roku 1983 zakázal v rámci svojho územia horské expedície na vrchy vyššie ako 6 000 metrov. Krajina podľa svojich vyjadrení nechce kráčať cestou Nepálu a nemieni podporovať masovú turistiku, ktorá je proti prírode aj budhistickému náboženstvu.

Ako to už však býva, zákazy si niektorí vysvetľujú len ako ďalšiu výzvu, a tak sa medzi rokmi 1983 až 1994 pokúšali štyri expedície zdolať vrchol Gangkhar Puensum načierno.

Britskí horolezci sa dostali nejtesnejšie, na podvrchol, len 16 metrov od najvyššieho miesta. Na špic ich však Traja horskí bratia nepustili…

Fotka uverejnená používateľom @fstopgear,

Jaskyňa Krubera-Voroňja

Najhlbšou jaskyňou sveta sa môže pochváliť Gruzínsko. Jej prívlastky „podzemný Mount Everest“ či „štvrtý pól Zeme“ dokonale vystihujú nedozierne priestory, ktoré ukrýva v hĺbke vyše dvoch kilometrov.

Mnohokrát do nej prenikali medzinárodné tímy speleológov, čím síce postupne vytvárali nové rekordy, no hneď aj oznámili, že dno sa im dosiahnuť nepodarilo.

Meno jaskyňa získala rovno z dvoch rôznych strán – názov Krubera je poctou známemu ruskému geológovi Alexandrovi Kruberovi a prívlastok Voroňja (Vrania) spomína na kŕdeľ vrán, ktorý speleológov počas jedného zostupu prekvapil.

Ani táto hlbočizná diera, podobne ako Mariánska priekopa, nie je bez života. Jej obyvateľmi je viac ako 12 druhov článkonožcov.

Ostrov kávového klubu a Grónsko

Kalaallit Nunaat – „Krajina ľudí“, teda Grónsko, je najväčším ostrovom sveta. Z jeho celkovej rozlohy (vyše 2 milióny km²) je asi len 15 percent trvalo nezaľadnených. Väčšinu teda pokrýva vrstva ľadu hrubá miestami až 3 kilometre.

Tento ľadovec, podľa odhadov starý 80 000 až 400 000 rokov, je po Antarktickom druhý najväčší na svete. V roku 2016 na celom území žilo len 56 250 ľudí, nie sú tam cesty ani železnice. Toto všetko je jasným vysvetlením, prečo je Grónsko tak málo preskúmaným kútom.

Svoju takmer panenskú neporušenosť si veľmi váži najmä oficiálne najsevernejší ostrov sveta Kaffeklubben, teda Ostrov kávového klubu. Leží pri severnom pobreží Grónska, je úplne neobývaný a jeho miery sú kilometer krát 300 metrov. Od severného pólu ho delí len 705 kilometrov.

V roku 1921 mu dánsky cestovateľ Lauge Koch dal meno podľa svojej obľúbenej kaviarne v kodanskom mineralogickom mú­zeu.

Amazonský prales

Tropický dažďový les zaberá 5 500 000 km² z Južnej Ameriky, väčšinu svojho obrovského zeleného tela rozvaľuje v Brazílii. Bohatá biodiverzita a výskyt mnohých vzácnych druhov lákajú do jeho útrob početné vedecké expedície.

Napriek tomu patrí Amazonský prales medzi najmenej preskúmané časti planéty. Podmienky, ktoré tu na bádateľov čakajú, sú totiž extrémne – vlhko, dážď alebo lejak.

Obdobie dažďov pravidelne preplní rieku Amazonku, ktorá sa potom bezostyšne vylieva zo svojich brehov na obrovské plochy okolo. V takomto stave je mimoriadne nebezpečná kvôli divokým prúdom.

A koho nezmietne voda, stále sa môže stať obeťou jaguárov, štrkáčov, jedovatých pavúkov a žiab, komárov prenášajúcich choroby, piraní, kajmanov či anakond.

Plávajúce kvety zo stromov na hladine... Foto: Aleš Tvrdý
prales, džungľa, Amazónia, Južná Amerika, príroda Plávajúce kvety zo stromov na hladine zaplavenej džungle.

Mariánska priekopa

Toto temné miesto, ktoré leží pri Mariánskych ostrovoch, nedáva vedcom spať a stále je plné prekvapení. Má hĺbku 11 kilometrov pod hladinou severného Tichého oceánu, dĺžku vyše 2 500 kilometrov a šírku 70 kilometrov. V najhlbšom mieste zemského povrchu dosahuje tlak 108,6 MPa (normálny atmosférický tlak na zemi je okolo 1000 hPa).

Objavila ju v roku 1951 britská výskumná loď Challenger II, podľa ktorej aj dostala meno najhlbšia časť najhlbšej priekopy sveta – Challengerská priehlbina.

O 9 rokov neskôr sa dvaja odvážlivci Don Walsh a Jacques Piccard ponorili v guľatej kabíne so stenami hrubými 13 centimetrov na samé dno priekopy. Nadol šli takmer 5 hodín, späť niečo vyše troch.

Na dne Mariánskej priekopy prekvapila výskumníkov sila života, keď tam napriek silnému tlaku našli žiť ploskú rybu.

Priekopovú platesu navštívil človek znova až v roku 2012. A to nie len tak hocaký, ale slávny režisér James Cameron, ktorý, ako sa dalo očakávať, celý svoj výlet zaznamenal na kamery.

Zdroj: Wikipedia.org; Themysteriouswor­ld.com; Bbc.com