Nemci pohrdli klobásou. Berlín má 4 000 obchodov s kebabmi – viac ako Istanbul

ČTK | 11.02.2017 13:00
kebab, sendvič, jedlo, rýchle jedlo, fast food,... Foto:
Kebab
Je prakticky nemožné navštíviť Nemecko a neochutnať currywurst alebo bratwurst, dve všadeprítomné jedlá rýchleho občerstvenia s klobásou. Ale bez ohľadu na ich slávu sa zdá, že Nemci sa nemôžu nabažiť celkom iného pokrmu – döner kebabu, napísal spravodajský server BBC News.

Nemecko s 82 miliónmi obyvateľov denne skonzumuje dva milióny kebabov, uvádza Gürsel Ülber, hovorca Zväzu výrobcov tureckého döneru v Európe (ATDiD).

Dá sa povedať, že natenko krájané mäso pečené na zvislom bodci, naložené do chleba pita či inej placky a dochutené šalátom, prebíja čo sa týka obľuby klobásové duo.

A je tiež výrečným symbolom kultúrneho a ekonomického vplyvu tureckej imigrácie na nemeckú spoločnosť.

Spor o „patent“

Vynález döneru v Berlíne pred takmer 50 rokmi sa pripisuje dvojici mužov – Kadirovi Nurmanovi a Mehmetovi Aygunovi. Obaja patrili medzi gastarbeiterov, vlnu prisťahovalcov z južnej a východnej Európy, ktorí mali posilniť západonemeckú povojnovú ekonomiku.

Aj keď existuje veľa špekulácií o tom, ako sa vytvorenie döner kebabu skutočne odohralo – Aygun tvrdí, že obľúbený pokrm vymyslel už v roku 1971, teda o rok skôr ako Nurman – ATDiD formálne pripísal túto česť Nurmanovi.

Podľa Ülbera predal Nurman prvý nemecký döner kebab zo svojho malého stánku naproti Stanici Zoo vo vtedajšom Západnom Berlíne v roku 1972.

To, čo bolo tradične grilované mäso podávané s ryžou, šalátom a pitou, premenil na sendvič pre ťažko pracujúcich a uponáhľaných Nemcov, ktorí jedia za pochodu. Ako Nurman, tak Aygun tvrdia, že to bol ich nápad dať mäso do chleba pita.

Slušný biznis

Avšak bez ohľadu na to, komu z nich prvenstvo skutočne patrí, obaja muži položili základy tomu, čo je teraz v Nemecku obchodom s objemom štyroch miliárd eur. Na kebaby sa tu denne spotrebuje ohromujúcich 400 ton mäsa a zo skromne začínajúceho pouličného občerstvenia sa stala jedna zo základných súčastí nemeckej stravy.

ATDiD odhaduje, že v Nemecku funguje asi 40 000 obchodov s kebabmi; najviac v Berlíne, kde ich je asi 4 000, čo je viac ako v najľudnatejším tureckom meste Istanbul. Za nemeckým hlavným mestom nasledujú Mníchov, Frankfurt nad Mohanom, Hamburg a Stuttgart.

Tento pouličný pokrm je taký obľúbený, že v roku 2011 skupinka šikovných univerzitných študentov dokonca skúmala a našla riešenie problému známeho ako „kebabový dych“. Ide o nápoj s názvom Papa Turk, ktorý obsahuje okrem iného zázvor, petržlen, mätu a citrón, ktorý údajne neutralizuje zvyšnú cesnakovú pachuť v ústach.

Základná otázka

Ale prečo je kebab v Nemecku taký obľúbený? „Pretože chutí tak dobre,“ odpovedá jednoducho Ülber. „V ruke držíte samé dobré veci. Kvalitné proteíny a šalát.“

Nejde však len o chuť, veľké porcie alebo finančnú dostupnosť kebabov, ktoré stoja od 4,50 do 14 eur. Súčasťou ich obľuby je aj to, ako ľahko sa dajú prispôsobiť. Pôvodný Nurmanov výtvor obsahoval len hovädzie.

Ale postupom času a s väčšou dostupnosťou ďalších druhov mäsa sa döner rozkošatel a zahrnul kuracie, baranie i morčacie, rovnako ako rôzne druhy chleba a dressingov či zmesí navrch.

Každý podnik sa snaží, aby bol jeho kebab v niečom jedinečný. Popularitu zákazníkov si tak získal napríklad iskender kebab (natenko nakrájané grilované jahňacie mäso, paradajková omáčka, chlieb pita, rozpustené ovčie maslo a jogurt), adana kebab (ručne mleté mäso pečené na širokom špíze) alebo kofta (mäsové guľky s petržlenom a mätou).