Vstane Kežmarská chata z popola?

Možno však predsa vstane z popola. Jej obnovu plánuje skupina nadšencov. Stáť by mala na pôvodnom mieste v Doline Bielej vody pri Veľkom Bielom plese vo výške 1¤615 metrov nad morom na geologickom rozhraní Vysokých a Belianskych Tatier.

História Kežmarskej chaty je viac ako zaujímavá. Jej predchodkyňou pri Bielych plesách pod Predným Kopským sedlom bola Votrubova chata. V roku 1923 ju postavili vojaci Československej armády spolu s Klubom československých turistov a dôvod bol strategický.

Územné nároky Poľska po prvej svetovej vojne, potvrdené viacerými hraničnými incidentmi, diktovali nutnosť vojensky zabezpečiť hlavné sedlové priechody cez Vysoké Tatry. Chatu dostavali a zariadili ako turistický objekt s predsieňou, jedálňou a nocľahárňou pre 32 osôb a spočiatku ju využívalo aj vojsko.

Stav chaty však čoskoro nezodpovedal potrebám návštevníkov. Od roku 1937 sa preto začalo intenzívne pracovať na projekte novej chaty v blízkosti Votrubovej, ktorá mala pôvodne niesť názov Nová Votrubova chata, následne Chata Edvarda Beneša. Nakoniec jej dali názov Kežmarská chata. Posvätili ju 4. októbra 1942.

Kežmarská chata mala celkovú kapacitu 70 lôžok a mala vlastný vodovod. Po druhej svetovej vojne v nej zriadili Štátne telovýchovné zariadenie Československého zväzu telesnej výchovy. Až do roku 1957 ju spravoval známy horolezec, záchranár a publicista Arno Puškáš (1925 – 2001).

V ďalších rokoch už bývala chata vyhľadávaným a obľúbeným miestom lyžiarov a turistov. Až do 7. októbra 1974, keď večer začala horieť. Požiar zbadal kuchár, ktorý bol v tom čase v chate s dvoma pomocníkmi. Oheň okamžite začali hasiť, ale márne. Nepomohla ani pomoc, po ktorú utekali do chaty na Zelenom plese.

Foto: ARCHÍV OZ KEŽMARSKÁ CHATA

Kežmarská chata Takto vyzerala Kežmarská chata pred požiarom.

„Chata nezhorela hneď, požiar trval niekoľko dní. Príčinou bol elektrický skrat a k tomu sa pridružila zhoda viacerých nešťastných náhod. V tom čase boli na chate aj nádoby s horľavinami, ktoré tam nemali čo robiť. Z chaty napokon zostalo iba zhorenisko,“ hovorí riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintulová.

Na chatu často chodievala aj dnes 68-ročná Kežmarčanka Mária Ihnačáková. „V šesťdesiatych rokoch tam moja generácia chodievala pravidelne. Chata bývala často plná a keď tam nebolo miesto, išli sme na neďalekú Brnčalovu chatu. Z Kežmarku sme sa k chate dostali cez Tatranskú Lomnicu, odtiaľ autobusom na Biele vody a ďalej už pešo alebo na lyžiach,“ spomína pani Ihnačáková.

Má v živej pamäti aj deň, keď bol Kežmarskej chate vystavený úmrtný list. „V tom čase som už bola vydatá, moje druhé dieťa malo rok. Mňa, ale aj mnohých ďalších, to veľmi zasiahlo. Ťažko mi bolo vtedy a ťažko mi je aj teraz po rokoch, keď si na to spomeniem,“ povedala pamätníčka.

Po neúspešných pokusoch postaviť chatu nanovo je v Kežmarku ďalšia iniciatíva, ktorá dáva Novej Kežmarskej chate reálnejšiu nádej na znovuzrodenie. Je to skupina mladých ľudí, ktorí založili Občianske združenie Kežmarská chata.

„Už dlhší čas sme sledovali pamätníkov, ktorí sa každoročne pri Veľkom Bielom plese stretávajú a spomínajú na staré časy. Povedali sme si, že podnikneme kroky na jej opätovné postavenie,“ konštatuje podpredseda združenia Dalibor Kišš.

Foto: Štefan Rimaj, Pravda

Kežmarská chata Tabuľa, ktorá visela na priečelí Kežmarskej chaty a ktorú oheň ušetril.

Zozbierali dokumenty o histórii chaty a v roku 2014 pri príležitosti 40. výročia jej vyhorenia vyhlásili v spolupráci s mestom Kežmarok a Slovenskou komorou architektov architektonickú súťaž na Novú Kežmarskú chatu.

Bola veľmi úspešná a dnes je už aj známa nová podoba chaty. Združenie musí ešte vysporiadať pozemky, na ktorých chata bude stáť, s mestom Kežmarok a potom sa môžu pustiť do stavebných aktivít.

Kišš prezrádza, že celkové náklady na výstavbu chaty by nemali presiahnuť jeden milión eur a chata by mala byť postavená ako skladačka v krátkom čase.

„Financovanie projektu je z podstatnej časti zabezpečené z vlastných zdrojov zakladajúcich členov združenia, ale rátame aj s financovaním prostredníctvom zbierky členov a sympatizantov. Technológie by mohli dodávať firmy, pre ktoré bude prestíž zúčastniť sa na takomto projekte, presne tak, ako je to v zahraničí,“ zdôrazňuje Kišš.

Myšlienka obnovy Kežmarskej chaty nadchla aj vedenie Múzea v Kežmarku, ktoré v rámci podpory ľudí z OZ Kežmarská chata zorganizovalo vo svojich priestoroch výstavu s názvom Kežmarská chata.

Riaditeľka múzea Cintulová prezrádza, že na výstave prezentujú historické dokumenty aj fotografie, ďalej informácie o histórii Kežmarskej chaty, ale aj prácu nadšencov zo združenia, ktorí chcú Kežmarskú chatu znovu postaviť. Výstava je verejnosti prístupná do 17. apríla.