Jug-ľudia, ra-voda. Taký je preklad z pôvodnej reči ugro-fínskej jazykovej vetvy. Paradoxne, pestrejšie farby ponúka jedno z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich miest Ruska večer. Do tmy svieti všakovaká výzdoba – ako u nás v predvianočnom čase. Na stromoch i stromčekoch blikajú farebné girlandy, pred obchodnými centrami a významnejšími administratívnymi budovami žiaria širokorozmerné pásy svetelných efektov; niektoré podchvíľou menia farebnú vizáž. Prevláda zelená a modrá, oficiálne farby mesta.
„To je aj preto, aby ľudia v meste nepodliehali vonkajšej jednotvárnosti bielo-sivastého prostredia,“ pripomína sprievodkyňa Jelena. Vzápätí beťársky naznačí, čo je najlepší liek na zahnanie prípadnej depresie z dlhých zimných večerov: „Patríme k regiónom s najvyššou pôrodnosťou v Rusku.“
Skanzen i laboratórium
Kde sa v dávnych prehistorických časoch preháňali mamuty, svieti dnes 70-tisícové moderné mesto. Vládne mu mrazivá zima, avšak príroda v hlbočinách okolitej tajgy navrstvila a ukryla vzácny poklad, ktorý zohrieva – ropu. Keď pred pár rokmi objavili jej náleziská, ťažba ponúkla ľuďom v okolí prácu a v drsných podmienkach podstatne lepší život.
„Zárobkovo patrí náš región k najlákavejším v Rusku. Priemerný plat je okolo štyridsaťtisíc rubľov. Dvíhajú ho ťažiari prosperujúceho koncernu Lukoil – zarábajú aj dvestotisíc. Mama pracuje v materskej škole – a berie osemtisíc mesačne. Sme však jednou z mála oblastí, ktorá – ako my hovoríme – stále pociťuje zamestnanecký hlad. Ponuka práce je vyššia než dopyt. Radi tu privítame odborníkov z akejkoľvek oblasti. Región sa rozvíja rýchlym tempom, každý špecialista sa zíde. Potrebuje ich aj naša univerzita. Bonusom sú príplatky za život vo veľkej zime,“ vysvetľuje súvislosti Tatiana Anatolijevna Vopruščovová, vedúca oddelenia turistiky miestnej samosprávy.
Foto: René Miko
„Tunajších mínus dvadsaťpäť stupňov je príjemnejších než mínus päť v Londýne či Reykajviku. Kto navštívil tieto mestá, môže porovnávať. Mráz spáli v tele všetky bacily,“ pripomína.
Ako sa mesto vyvíjalo, vidieť i na jeho architektúre. Chvíľu sa cítite ako v skanzene, častejšie ako v laboratóriu. Akoby niekto pod siedmimi vŕškami (v tomto sa podobáme na Rím a Moskvu, hovoria domáci) porozkladal v brezových hájoch stavebnice z rôznych časových období. Sem-.tam ešte zazriete jednoduché drevené zruby i strohé šedivé sovietske paneláky, prevládajú však moderné budovy opláštené najmodernejšími materiálmi. U viacerých stavieb sa na samom vrchu týči ako kopija štylizovaný stan – pripomienka jednoduchých obydlí pôvodných obyvateľov kmeňa Chantov a Mansov, spravidla kočovných pastierov. Odtiaľ aj názov Chanty-Mansijsk – od roku 1940. Pôvodne sa mesto volalo Osťjako-Voguľsk.
„V okolí v nehostinných podmienkach stále žije približne tridsaťtisíc aborigénov. Pasú stáda sobov, zvykli si na jednoduchý život v prírode, bokom od civilizácie. Vyrábajú jednoduché predmety: prívesky, totemy, drobné sošky, farebné náramky a koráliky. Keď si ich kúpite, ochránia vás od zlých duchov Sibíri,“ ukazoval mi spomínané výrobky vo vitríne na letisku spolucestujúci sused z lietadla.
Ak ste sledovali majstrovstvá sveta v biatlone, mohli ste potomkov pôvodných obyvateľov vidieť, ako na sobích záprahoch vozia medailistov. Ako na potvoru – keď Slovenka ruského pôvodu Anastasia Kuzminová získala bronz, defilé na soboch sa nekonalo.
Ob je matka, Irtyš je syn
Pri rieke fúka o poznanie silnejšie, chlad štípe líca a lezie pod kožu – a rieky nikde. Jej prítomnosť sa dá vytušiť z pohľadu na loďky a rôzne plavidlá uväznené v ľade. Ako z apokalyptického filmu, so sťažňami vychýlenými na rôzne strany – akoby z nich niekto vyhnal život. Čakajú na neskorý jarný odmäk, aby sa narovnali a opäť sa kolísali na vode. „Ľad dosahuje v zime hrúbku aj okolo jedného metra,“ vraví Jelena a ukazuje na najbližšie domky, kam až siahala voda počas najväčších letných záplav koncom minulého storočia. Teraz sa v koryte preháňajú adrenalínoví štvorkolkári, opodiaľ si cestu skracuje bafkajúci traktor.
Neďaleký sútok Obu s Irtyšom patrí ku geografickým zaujímavostiam mesta – i so zaujímavou klenbou mosta cez Irtyš.
„Ob je matka, má svetlú vodu, tmavší Irtyš je syn. A pretože od vody zvykne nepríjemne duť, steny domov v prvej línii, na ktoré naráža vietor, majú špeciálnu tepelnú izoláciu. Všimnite si i naše hlavné cestné ťahy. Patria k najlepším v Rusku. Majú veľmi kvalitný podklad – zo špeciálnej zmesi, odolnej tuhým mrazom,“ vysvetľujú hrdo domáci.
Ako vyzerá mesto v lete?
„Leto je síce krátke, ale teplé. Mám svoje miestečko, kam sa chodím kúpať a chytať ryby. Rybári tu majú raj,“ vraví miestny taxikár Dima. „Pusť vsegda budet slnko,“ želám mu refrénom známej pesničky. Mierne pokrúti hlavou na znak nesúhlasu. „U nás je aktuálnejšie – vsegda budet moroz,“ tvrdí.
Foto: Pavol Komár
Aj hokejista Tomáš Bulík pozná letnú tvár mesta. " Na lodi sme sa plavili až po sútok oboch riek. Patrí k vyhľadávaným turistickým atrakciám. Vedenie klubu nás vzalo na výlet, trochu sme si spestrili tréningový režim. V júni a v júli je príjemne, sem-tam aj horúco. V septembri sa už citeľne ochladí, zvykne napadnúť prvý sneh. Mesto je pekné a čisté, ľudia príjemní a ochotní," zdôrazňuje, hoci zažil i nepríjemnú skúsenosť.
Sezónu začal v Jugre Chanty-Mansijsk, v tíme nováčika ruskej Kontinentálnej hokejovej ligy, no podvodom sa ho zbavili. Generálny manažér mu dal podpísať medzi formalitami i rozviazanie zmluvy. Využil, že mladý Slovák nevedel dobre po rusky. „Takí ľudia sa nájdu všade, už je to za mnou,“ vraví Bulík. Slovenský útok Dravecký, Bulík, Zagrapan sa konca sezóny nedočkal, hoci sa v jej úvode celkom sľubne rozbehol. Aj ďalší dvaja sa porúčali predčasne.
Zrejme nepoškrabkali pätu bronzovej sochy ženy-sirény pri riečom prístave. Podchvíľou pri nej zazriete návštevníkov, ako tak činia – aby sa im splnili želania, na ktoré v tej chvíli myslia. Možno im chýbala vytrvalosť mamuta, ktorého má klub v logu. Ako spojitosť s dávnou minulosťou. I súčasnosťou: neďaleko hokejovej arény sa rozkladá archeopark – s bronzovými skulptúrami vyhynutých i aktuálnych zvierat z fauny sibírskeho regiónu.
Súrodenci získali medaily
Za vstup do Kontinentálnej hokejovej ligy klub zaplatil 300 miliónov rubľov, informuje zástupca z mestskej rady. „Nie je to lacný špás, obyvatelia dostali ďalšiu ponuku na spestrenie voľného času. Máme veľmi dobré podmienky na šport i kultúru,“ pripomína. Plaváreň, tenisová hala i hokejová aréna Jugra patria k moderným architektonickým stánkom, podobne ako palác kultúry. Svietiaci pútač umiestnený medzi sochami z ľadu pozýva na vystúpenie Abbamánie a módnu prehliadku.
Najviac si však na svoje prídu priaznivci zimných športov. Tamojšie centrum ponúka výborné podmienky – a najlepšie biatlonistom. V meste vyrástol známy areál, pravidelne hostí Svetový pohár – a v tomto roku i svetový šampionát.
„Chanty opeknieva pred očami. Viem to posúdiť, veď som sa tu narodila,“ vraví Oľga Šipulinová, mama slovenskej reprezentantky Anastasie Kuzminovej, najúspešnejšej slovenskej športovkyne minulého roka. Slávnu dcéru i o tri roky mladšieho syna Antona, člena ruskej reprezentácie, prišli na nedávny svetový šampionát povzbudiť rodičia z tisíc kilometrov vzdialenej Ťumene i viacerí príbuzní. Bolo dojímavé vidieť, ako srdečne sa zvítala pani Oľga so sestrou zo Surgutu. „Takúto príležitosť sme si nemohli nechať ujsť,“ ubezpečovali sa obe.
Odmenou pre nich – i pre nás – sa stal pohľad na stupne víťazov. Z bronzového mávala príbuzným po rýchlostných pretekoch Anastasia, zo strieborného po súťaži štafiet Anton. Možno to vyznie neskromne, Anastasia mohla mať prinajmenej o jednu medailu viac. Bežeckú formu na to mala, no strelecká bola proti. Vďaka však aj za ňu.
Keď slovenskú olympijskú víťazku po zisku bronzu po skončení oficiálnej tlačovky obkolesili domáci žurnalisti, Ivor Lehoťan, slovenský viceprezident Medzinárodnej biatlonovej únie ich požiadal, aby dali prednosť slovenským. „Nasťa je už naša,“ – a ruskí kolegovia sa úctivo stiahli. Milý zážitok.
A predsa – mráz a slnko sa ráčia nielen v bezoblačnom dni, ale aj v štíhlej fľaši v bohatom sortimente regálu s vodkami. Moroz a solnce. No nevezmite ju – ako spomienku na sibírske pôvaby, ktorá vždy zohreje.
Atrakcie mesta
– Kultúrno-turistický komplex Archeopark
- Pravoslávny komplex Zmŕtvychvstanie Krista
- Múzeum prírody a človeka
- Múzeum geológie, ropy a plynu
- Centrum národných umeleckých výrobkov a remesiel
- Etnografické múzeum pod odkrytým nebom
- Kultúrno-divadelný komplex Jugra Klassik
- Fontána Ob a Irtyš
- Centrum umenia nadaných detí severu
- Biatlonový areál
- Divadlo obsko-ugorských národov