Múr, ktorý je ako jediná stavba údajne viditeľný z vesmíru a od roku 1987 je na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, sa prepletá 11 čínskymi provinciami a priťahuje milióny turistov ročne. Prevažne navštevujú zrekonštruovanú časť v oblasti Pekingu.
Bokom od turistických trás sa však múr doslova drobí. Vo vidieckom okrese Laj-jüan v provincii Che-pej, asi 200 kilometrov juhozápadne od Pekingu, ohrozujú stabilitu stovky rokov starej bariéry desiatky malých baní, v ktorých sa ťaží všetko – od medi cez železo a nikel až po molybdén. Podľa agentúry Nová Čína sa niekde baníci dostali do vzdialenosti len sto metrov od slávnej pamiatky.
Mnoho týchto baní však má všetky potrebné povolenia a ekológovia nič nezmôžu, hovorí Tung Jao-chuej, podpredseda spoločnosti pre Veľký čínsky múr. „Využívanie nerastných zdrojov spadá pod právomoci pozemkového úradu, takže keď úrad vydá ťažobným firmám povolenie na banské práce, môžu legálne ťažiť nerastné zdroje v oblasti stanovenej v zmluve,“ vysvetlil Tung.
„Pri tomto procese však úrad neberie do úvahy Veľký čínsky múr ako jeden z faktorov, ani nežiada o vyjadrenie ministerstvo kultúry, pretože mu to nikto neprikazuje. Vytvára to v organizácii chaos,“ dodal.
Obyvatelia okresu Laj-jüan, ktorí sa predtým živili poľnohospodárstvom, predali pozemky ťažiarom. Dokladom toho sú nákladné autá burácajúce po vidieckych cestách s hlušinou na korbe.
Lajjüanský pozemkový úrad zvádza devastáciu múru na malé, ilegálne štôlne. Ministerstvo kultúry každoročne dostáva finančné prostriedky na opravy poškodených častí steny, ale podľa Tunga to nemôže zamedziť trvalému poškodeniu tejto pamiatky.
„Peniaze nie sú pri ochrane Veľkého čínskeho múru rozhodujúcim činiteľom. Keby bolo vydané nariadenie zakazujúce banské aktivity vo vopred určenej vzdialenosti od steny, žiadne peniaze by to nestálo,“ konštatoval.
Banský priemysel nie je pre Veľký čínsky múr prvou hrozbou. Veľké úseky stavby zlikvidovalo bombardovanie počas čínsko-japonskej vojny v rokoch 1937 – 1945 a obyvatelia okolitých dedín v 50. a 60. rokoch rozkradli tehly na stavbu ciest a domov. V roku 2006 Čína vydala zákon, ktorý trestá vandalizmus poškodzujúci Veľký čínsky múr, podľa kritikov je však v odľahlých oblastiach zložité ho presadzovať.
Experti citovaní agentúrou Nová Čína tvrdia, že viac ako 70 percent múru leží v troskách a iba 20 percent je v naozaj dobrom stave.
Veľký čínsky múr vznikol ako ochrana pred mongolskými kmeňmi a jeho základy boli položené v 3. storočí pred naším letopočtom za vlády dynastie Čchin. Dnešná podoba Veľkého čínskeho múru je z 15. až 17. storočia, keď bola postavená jeho najdlhšia časť. Dĺžka stavby, ktorá bola zaradená medzi nových sedem divov sveta, sa udáva medzi 6¤400 až 8¤850 kilometrami. Na niektorých miestach sa múr týči až do výšky 11 metrov.