V októbri vážne zranili lesného strážcu a o mesiac neskôr skončil šíp v srdci miestneho Indiána z kmeňa Matsiguenka. Nicolás ,,Shaco" Flores dlhodobo udržiaval so skupinou Mashco-Piro vzťahy. Hovoril dvoma príbuznými dialektmi, a preto sa dokázal s nimi dohovoriť. Podľa španielskeho archeológa Diega Cortija, ktorý vďaka nemu Indiánov Mashco-Piro stretol a tiež vyfotografoval, im Flores dokonca poskytol niekoľko mačiet a hrncov na varenie. Dôvodom jeho smrti podľa neho mohlo byť to, že im nedodal ďalšie mačety a riady, respektíve možno považovali poľnohospodársky pozemok, kde bol Flores zabitý, za príliš blízky ich vlastnému teritóriu.
Jeho smrť teraz prakticky znemožňuje akýkoľvek kontakt s týmto kmeňom, pretože Shaco bol jediný, kto sa s nimi mohol dohovoriť, povedal Cortijo.
Organizácia Survival International (SI) zverejnila zábery členov skupiny na riečnom brehu – ide o „najpodrobnejšie zábery Indiánov bez kontaktu s civilizáciou, aké kedy boli zachytené fotoaparátom“, zdôraznila organizácia, ktorá sa aktívne zasadzuje za obranu života a práva príslušníkov starodávnych kmeňov.
Počet príslušníkov Mashco-Piro je odhadovaný na niekoľko stoviek. Žijú v národnom parku Manu. Nie je známe, prečo opustili relatívne bezpečný pralesný domov. Antropologička Beatriz Huertová sa domnieva, že dôvodom je možno klesajúca izolovanosť ich pôvodného prostredia. Severná časť Madre de Dios, kde kmeň žije, je zasiahnutá rozsiahlou ťažbou dreva. Huertová tiež varovala, že nárast leteckého ruchu spojeného s ťažbou ropy a zemného plynu v oblasti nepriaznivo ovplyvňuje prirodzené loviská a čoraz viac vyvoláva migráciu kočujúcich kmeňov.
Skupina na riečnom behu má okolo 60 členov, medzi nimi 25 dospelých. Žijú navyše podľa vlastných spoločenských pravidiel; patrí k nim napríklad aj prax unášania žien a detí z iných kmeňov.
Vedci sú teraz zmätení ich konaním. „Vyzerá to, akoby chceli pritiahnuť trochu pozornosti, čo je trochu čudné, pretože viem, že pri iných príležitostiach na ľudí útočili,“ upozornil univerzitný profesor Carlos Soria. ,,Zdá sa, že nechceli, aby sme sa k nim priblížili, ale viem aj to, že jedinú vec, ktorú od nás chceli, boli mačety a hrnce."
Archeológ Cortijo pripomenul, že miesto, kde boli Mashco-Piro spozorovaní, je hojne navštevované turistami, je tu frekventovaná riečna nákladná preprava. Nebezpečenstvo násilných stretnutí je teda vysoké, povedal k tomu Soria. Rovnako Huertová je presvedčená, že Indiáni vo svojej blízkosti votrelcov nechcú. Zároveň súhlasí s tým, že zostáva záhadou, prečo sa vydali do takej frekventovanej oblasti.
Už v auguste úrady vydali zákaz prechádzajúcim plavidlám, aby sa približovali k brehu. Nielen, že Indiánov fotografovali, ale turisti im na mieste nechávali aj oblečenie. Zabezpečiť dodržanie zákazu nebude jednoduché. Mashco-Piro sú jedným z 15 dosiaľ „nekontaktovaných“ kmeňov v Peru, ktoré majú dohromady 12– až 15-tisíc príslušníkov žijúcich v pralesoch východne od Ánd. SI odhaduje celkový počet nekontaktovaných domorodých kmeňov na svete na stovku.