Apetít Francúzov je veľký, indonézske žaby sú už na vymretie

08.04.2013 13:21
Žaba
Ilustračné foto Autor:

„V mene Alaha!“ vykrikuje predavačka a ostrým rezom oddeľuje hlavu žaby od trupu. Živočích, ktorého chytili v indonézskych mokradiach hemžiacich sa komármi, skončí na stole s belostným obrusom v niektorej módnej reštaurácii v Paríži.

Indonézia je najväčším svetovým vývozcom žiab a dodáva 80 percent týchto zvieratiek do Európy. Podľa odhadov však je domáca spotreba dvakrát až sedemkrát vyššia ako export, pretože Indonézania žaby tiež veľmi milujú.

Pre Sri Mulyaniovú, štyridsaťjedenročnú predavačku žiab, to je doslova požehnanie. Skoro ráno na trhu v Bogore neďaleko Jakarty strháva Sri Mulyaniová kožu žiab, ponára prsty do slizkého mäsa a vyberá vnútornosti a takto vypitvané žaby hádže na hromadu.

„Keď sa mi z toho dvíha žalúdok, myslím na peniaze, ktoré si za to zarobím,“ hovorí. Predavačka a jej manžel Suwanto, ktorý žaby chytá, si denne zarobia v prepočte 34 eur. To je hotový majetok, ak si uvedomíme, že minimálna mesačná mzda v Jakarte je v prepočte okolo 165 eur. „Žaby chytám od roku 1992,“ uvádza Suwanto, ktorý má rovnako ako mnoho Indonézanov len jedno meno. „Môj otec ich tiež chytal.“

Štyridsaťosemročný Suwanto nemusí chodiť ďaleko, aby si zarobil na chlieb. Za jeho domom sa dostratena rozkladajú ryžové polia a močiare. Každý večer, keď sa už dostatočne zotmie, vychádza so skupinou priateľov na lov.

S bosými nohami v bahne sa muži pohybujú pomaly a potichu, aby svoju korisť nevyplašili. Mdlé svetlo ich baníckeho svetla len nepatrne odsvetľuje okolie, ale ich oči už privykli na tmu a ľahko zvieratá odhalia. Za niekoľko okamihov pochytajú desiatky žiab na miestach, kde by neskúsené oko nevidelo nič iné len bahno. Keď sa po polnoci vracajú domov, majú spolu 50 až 70 kilogramov žiab. A tak je to každú noc.

Ekológovia varujú, že takýmto tempom môže byť žabia populácia čoskoro zdecimovaná. „Obávame sa, aby žaby čoskoro takto nevymizli,“ varuje Sandra Altherrová z nemeckej organizácia Pro Wildlife, ktorá vlani zverejnila poplašnú správu o tejto situácii. Keby žaby vymizli, utrpel by tým celý ekosystém, pretože obojživelníky sú dôležité na to, aby zabránili rozšíreniu škodcov.

Francúzsko, v ktorom sa ročne skonzumuje 80 miliónov žiab, reagovali na toto nebezpečenstvo už v roku 1980 tým, že zakázali ich odchytávanie pre komerčné účely. Koncom 80. rokov zakázali lov žiab aj India a Bangladéš.

Indonézia sa tak chopila príležitosti. Na obrovskom súostroví s rovníkovým podnebím, kde sa žaby lovili už dlho, ich s veľkou obľubou konzumujú, a to najmä významná indonézska menšina čínskeho pôvodu.

Moslimská väčšina nad konzumovaním žiab ohŕňa nos, pretože verí, že zviera ja „harám“, teda koránom zakázané.

Tridsaťsedemročný Indočíňan Ferdian Čang prichádza každé ráno nakupovať na trh v Bohore, aby zásobil žabími stehienkami svoju reštauráciu, kde tento pokrm patrí medzi špeciality. „Žijú v prírode ako biokurčatá. Ich chuti sa nič nevyrovná,“ pochvaľuje si.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku