Sysle sa zo zimného spánku prebudia v marci alebo apríli. Po jarnom párení sa im koncom júna narodia mladé, zvyčajne ich je šesť alebo až osem. Syslie telo je pretiahnuté, dlhé asi 20 až 25 cm, má malé ušká, nápadné tmavé oči, menší osrstený chvost, podľa ktorého si sysľa nepomýlime s potkanom. Je to hlodavec s výraznými, ostrými prednými zubami. „Živí sa rastlinnou potravou, steblami a semenami, no nepohrdne ani drobným hmyzom,“ hovorí zoológ Juraj Žiak.
Syslie lícne vačky sú veľké, aby si v nich mohli nahromadenú potravu odniesť do podzemných chodieb. „Tam si robia podzemné zásoby, nie sú to však zásoby na zimný spánok. Skonzumuje ich ešte kým je aktívny, kŕmi nimi mláďatá,“ dodáva zoológ. Environmentalista Ervin Hapl dopĺňa, že sysle sú „slnkomilné“ zvieratá, menej aktívne sú, keď prší alebo je chladnejšie.
Pod zemou si vytvárajú rozsiahly systém chodieb. Zemné skrýše si vyhrabávajú pazúrikmi, ktoré im rastú na každej končatine. Syslie kolónie majú stovky členov. Pre sysľa je charakteristické „panáčkovanie“, keď sa postaví na zadné nohy a pozoruje. Ak hrozí nebezpečenstvo alebo je nablízku predátor (napríklad sokol rároh alebo orol kráľovský), upozorní na to ostaných členov varovným signálom. „Zahvízdajú a tým dajú signál všetkým ostatným, aby sa skryli v nore,“ uviedol odborný garant seriálu Pravdy Juraj Žiak.
Syseľ je stepný živočích, ktorý obľubuje neorané otvorené plochy, pasienky s nízkou trávou. Kedysi ho považovali za škodcu pre poľnohospodárstvo. Aj preto patril pred štyridsiatimi rokmi medzi poľovnú zver a za masívnym úhynom sysľov bolo aj používanie chemických hnojív. Pre sysľa je hospodárenie otázkou prežitia. Ak sa prestane lúka kosiť, zmizne z nej aj syseľ. Syseľ pasienkový je chránený živočích.