Bežný turista jeho prítomnosť v lese nepocíti. Plaché zviera pred ľuďmi veľmi zavčasu ujde. Vidieť rysa v prírode je veľká vzácnosť aj pre ľudí, ktorí sa výskumu šeliem venujú aktívne.
Možno však cez zimu v snehu natrafíte na jeho stopy. „Má pomerne širokú labu, aby sa nezabáral v snehu. Jeho stopy môžu dosahovať zhruba 10 – 11 cm. V stope nie sú odtlačené pazúry, tými si pomôže keby sa mu šmýkalo po zamrznutom snehu,“ hovorí zoológ Juraj Žiak.
Samotársky žijúci rys vyhľadáva samicu len v období párenia. Po 70 dňoch gravidity sa v máji a júni rodia 1 až 4 mláďatá, ktoré pol roka pijú materské mlieko a postupne ich matka zaúča loveckým technikám.
Domovom rysa sú aj Štiavnické vrchy, kde sa uskutočnil výskum tejto šelmy. „Dala sa dokopy spolupráca medzi ochranou prírody, lesníkmi a poľovníkmi. Tento príklad by sme radi použili aj inde. Chceme spoločným úsilím docieliť reálnu ochranu zvierat. Informácií o nich je veľmi málo, je rozšírených mnoho poloprávd, na čo zvieratá doplácajú,“ upozornil zoológ a výskumník Jakub Kubala.
Štiavnické vrchy ponúkajú množstvo historických, technických a prírodných zaujímavostí, ktoré sa oplatí vidieť. Dá sa sfárať do bane alebo sa len tak prechádzať tichými uličkami historickej Banskej Štiavnice, alebo zvlnenou krajinou kráčať popri kaplnkách barokovej kalvárie, či sa osviežiť pri niektorom z tajchov. Tajchy sú sústavou umelých nádrží, ktoré boli v minulosti vybudované pre potreby baníctva a dnes sú oázou oddychu.
Určite sa však neokúpete v Kamennom mori, ku ktorému sa dá veľmi dobre dostať napríklad z obce Vyhne. Tisíce kameňov vytvorili vo Vyhnianskej doline rozlohou najväčšie kamenné more v sopečnej oblasti Karpát.
Z malebnej dediny Ilja, ktorá sa nachádza neďaleko Banskej Štiavnice, môžete vystúpiť na najvyšší vrch pohoria Sitno, kde bol pred 700 rokmi vybudovaný kamenný hrad. Zachovali sa z neho len ruiny. Na Sitne sa nachádza drevená rozhľadňa, vybudovaná začiatkom 18. storočia ako prvá v Európe. Síce po zásahu blesku vyhorela, ale v 19. storočí bola obnovená.