Toto bohatstvo v sebe ukrývajú Drienčany, dedinka s 225 obyvateľmi, ktorej budúcnosť už pred viac ako 130 rokmi predurčil spisovateľ, rozprávkar a folklorista Pavol Emanuel Dobšinský. Ako evanjelický farár pôsobil v Drienčanoch dvadsaťšesť rokov a je tam aj pochovaný. Práve v Drienčanoch napísal desiatky známych rozprávok, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu.
„Turista, ktorý k nám príde, naráža na našu minulosť spojenú s Dobšinským všade. Hoci sme malou obcou veľkého slovenského rozprávkara pripomína takmer každý kút,“ hovorí starosta Peter Šuňava.
Niektoré z pamiatok zažili ešte dobu, keď Dobšinský v Drienčanoch pôsobil. Pripomína ho kostol z 13. storočia, prebudovaný v rokoch 1513 a 1793, v ktorom ako farár kázal. V kostole je stále vzácny drevený strop a kazateľnica s akantovou ornamentikou. Pri chráme stojí Dobšinského fara, ktorú v súčasnosti rekonštruujú a v ktorej má byť v budúcnosti zriadené múzeum slovenských rozprávok. V areáli kostola je staré drevené schodisko, tzv. házik, no turisti sa pristavujú najmä pri mieste posledného odpočinku farára a spisovateľa, ktorý umrel 22. októbra 1885.
„Turisti, ktorí k nám prídu, sa môžu pozrieť aj do kostola a keď sa ukončia rekonštrukčné práce, aj do fary. Ak sa ohlásia vopred, vieme im zadarmo zabezpečiť služby sprievodcu,“ zdôrazňuje starosta.
K ďalším pamiatkam, ktoré v Drienčanoch pripomínajú Dobšinského a vznikli až v novodobej histórii obce, už turisti sprievodcu nepotrebujú. Ich zoznam nie je krátky. Pod kostolom narazia na pamätník tvorby Pavla Dobšinského so symbolmi Zlatého pera, zlatej podkovy a zlatého vlasu, ktorý bol odhalený v roku 1971. Po celej obci sú roztrúsené mladšie pamiatky, najmä sochy postáv, ktoré vo svojich dielach Dobšinský stvoril.
Hneď pri tabuli označujúcej obec v smere od Rimavskej Soboty víta návštevníkov princezná Milica, pri vstupnej tabuli od susedných Budikovian zas princezná Krasomila. V strede obce sa nedá prehliadnuť nadrozmerná drevená socha Dlhého z rozprávky o Dlhom, Širokom a Bystrozrakom. Oproti nej ľudia čakávajú autobus v rozprávkovej zastávke, ktorú drží na chrbte Baba Jaga a na streche je jej kocúr. Drevené sochy, ktorých autorom je ľudový rezbár Dušan Šarkan, sú aj na iných miestach.
V okolí kostola a fary prejde turista popri Zlatej Priadke a Šípovej Ruženke a prehliadnuť nemôže ani Janka Hraška a pastiera s píšťalkou. Za najväčšiu atrakciu sú však považované slnečné hodiny na kopci za obcou s priemerom sedem metrov, ktoré majú namiesto ukazovateľov času metrové drevené postavy z dobšinského rozprávok. Sú tam Maruška a trpaslík, černokňažník, princezná, Jano Hraško, Janko a Marienka. V obci už čoskoro pribudne rozprávkový labyrint s hádankami z rozprávok Pavla Dobšinského, altánok s grilom a amfiteáter malých javiskových foriem.
Návšteva rozprávkových Drienčan sa dá spojiť aj s turistikou. Jednotlivé pamiatky pretína náučný chodník so štrnástimi zastávkami, ktorý sa začína v susednom Teplom Vrchu a prechádza aj vedľa krasových jazier, dvoch jaskýň, chránenej krajinnej oblasti Veľká Obora a ďalších krás Drienčanského krasu.
Tipy na výlety v okolí Drienčan
Vodná nádrž Teplý Vrch
Je považovaná za rekreačné stredisko s najteplejšou vodou na Slovensku. Sú tam dve pláže, vodné bicykle, športoviská i reštauračné služby a možnosť ubytovania. Od Rimavskej Soboty leží stredisko desať kilometrov.
Žiarové hroby v Kyjaticiach
Náleziskom žiarových hrobov z mladšej a neskorej kamennej doby sa pýšia v neďalekých Kyjaticiach. Archeologický záchranný výskum sa tam začal v roku 1941, keď preskúmali 52 žiarových hrobov. V ďalšom výskume v rokoch 1974 až 1985 odkryli ďalších 192 hrobov. Datované sú do obdobia 1100 až 700 pred naším letopočtom. Do Kyjatíc sa dá dostať aj z obce Rimavské Brezovo, cez ktorú vedie štátna cesta. Od Rimavského Brezova sú vzdialené len päť kilometrov. Do Kyjatíc smeruje cesta aj z Drienčan. Obce sú od seba vzdialené 15 kilometrov.
Múzeum v Rimavskej Sobote
Je piatym najstarším na Slovensku a má medzi exponátmi atrakciu, ktorú chodí obdivovať množstvo turistov. Je ňou egyptská múmia ženy menom Tasherithnetiakh, ktorú múzeu pred viac ako sto rokmi venoval miestny statkár a cestovateľ István Munkácsi. Múmia pochádza z pohrebiska v Abusir el Meleku. Žena žila na strednom Níle okolo roku 1000 až 600 pred naším letopočtom.