Využívame ho so snúbenicou pri cestovaní, ale častejšie ľudia prespávajú u nás. Máme dosť veľký byt, takže má každý svoje súkromie aj v noci. Okrem toho som na Bratislavu pyšný a veľmi rád mesto ukazujem cudzincom – nielen známe miesta, ale aj jeho skryté zákutia. Snúbenica je zas top kuchárka a vo voľnom čase návšteve rada uvarí. Aj keď v prípade Juhokórejčanov a Číňanov radšej niečo iné ako bryndzové halušky – viackrát sme sa totiž presvedčili, že im veľmi nechutia.
Keď sme v úlohe hostiteľov, je pre nás najdôležitejšie, kedy chce návšteva prísť. Ak nemáme na nich čas, neberieme ich, lebo sa im chceme aspoň trochu venovať. Keďže cez rok nemáme veľa času na cestovanie po svete, svet takto vlastne chodí k nám. Vyberáme si skôr ľudí nad 25 rokov. Našim hosťom sa na Slovensku páči a jedného couchsurfera z Južnej Kórey dokonca očarilo natoľko, že sa sem presťahoval a našiel si tu prácu aj priateľku.
Veľa ľudí možno berie couchsurfing ako nocľah zadarmo, ale pre mňa je to to posledné, prečo by som to robil. Myslím, že je skvelý najmä kvôli lokálnym tipom a trikom, domácim jedlám, ktoré hostiteľ navarí, a celkovo spoznávaniu oblastí mimo turistických centier. Vďaka radám hostiteľa tiež môžete ušetriť čas – poradí vám, čo stojí za videnie, a vezme vás na miesta, ktoré by ste ako turisti nenašli. Stačí stráviť dva večery s domácimi a dovolenka má pre mňa celkom iný rozmer.
Keď sme na návšteve, nemusí sa o nás hostiteľ starať celý deň. Skôr máme radi, keď nám dá tipy a večer sa stretneme, porozprávame sa a najeme sa spolu. Precvičíme si tak aj angličtinu a neraz nadviažeme nové kamarátstva. S mnohými ľuďmi sme v kontakte dodnes a občas sa aj stretneme. Veľmi fajn sú aj oficiálne couchsurferské posedenia niekde v bare alebo spoločný výlet. Teraz sa chystáme do Portugalska a už máme dohodnuté stretnutia na pláži, tak sa tešíme…