Malta síce nemá žiadne hory, lesy, rieky ani jazerá, a preto ani žiadny zdroj pitnej vody, no bohato to vynahradí inými zázrakmi prírody: nádhernými útesmi, jaskyňami či soľnými panvami. Šikovní Malťania, ktorých predkami boli aj zdatní obchodníci Feničania, vedia premeniť aj nedostatky na výhody. Na Malte síce od mája do septembra nespadne ani kvapka vody, no miestni veselo propagujú stále slnečné počasie. V zime aspoň nemusia kúriť a ušetria na nákupe zimného oblečenia.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Ostrov je síce malý, no o to menšie sú výdavky za benzín. A okrem maltčiny je druhým úradným jazykom angličtina. Odkaz pre cudzincov: hoci z Malty je to do Afriky len 290 kilometrov, nemusíte sa báť žiadnej jazykovej bariéry. A ak anglicky náhodou nehovoríte, naučíme vás to v niektorej z našich jazykových škôl. Sú predsa oveľa lacnejšie ako tie britské. Dedičstvom minulosti, keď Malta patrila pod britskú korunu, je totiž pekná britská angličtina.
Filmová mánia
Bodaj by sa sem teda filmári nehrnuli. Maltská filmová komisia propaguje príjemný ostrov ležiaci len 90 kilometrov od Sicílie ako filmársku destináciu už od roku 2000. Zatiaľ si medzi šťavnaté úlovky môže okrem Brada Pitta a Spielberga zapísať aj Rona Howarda, ktorý tu nakrúcal Da Vinciho kód, ale najnovšie aj Toma Hanksa s jeho filmom Kapitán Phillips. Filmy sa v poslednom čase stali dôležitým sektorom, ktorý pomáha maltskej ekonomike, vytvára zamestnanosť a ovplyvňuje turizmus. Len Svetová vojna Z s Bradom Pittom priniesla Malte 30 miliónov eur.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Najnovšie už však Malťania nechcú priťahovať iba hollywoodske trháky, ale aj filmy so stredným rozpočtom, medzinárodné televízne seriály a reklamy. Dúfajú, že si tak zaistia trvalý tok filmovania. A tak filmárom sľubujú až 20-percentné zľavy. V prípade, že Malta bude vo filme stvárňovať Maltu a nie nejakú inú krajinu, môže zľava dosiahnuť až 22 percent.
Hlavne pohoda!
Ak teda pristúpime na maltské optimistické videnie sveta, naozaj platí, že objavovanie turistických krás Malty sa dá stihnúť v pohodovom tempe. Veď celá krajina so 400 000 obyvateľmi má rozlohu 320 štvorcových kilometrov (vďaka 1 400 obyvateľom na 1 km2 patrí k najhustejšie osídleným krajinám sveta). Bývalé hlavné mesto Mdina si možno pozrieť napríklad z koča ťahaného koňmi. Pohodlne sa doň zmestia dvaja turisti, menej pohodlne aj traja. Len treba počítať s tým, že fotky budú vďaka natriasaniu po hrboľatých uličkách všelijako roztrasené.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Maltskí kočiši na seba pokrikujú čudesnou rečou, v ktorej turista miestami rozpozná anglické slovíčka, aby sa vzápätí opäť stratil v arabsky znejúcej hatlanine. Sprievodkyňa však záhadu objasní: maltčina je jazyk semitského pôvodu, ktorý silne ovplyvnila arabčina. Maltčina je vraj v zásade arabský dialekt, ktorý obsahuje prvky z taliančiny a angličtiny a jediná arabská reč, ktorá sa píše latinkou. Anglické prvky sa do reči dostali počas britskej nadvlády, ktorá sa skončila osamostatnením Malty roku 1964, taliančina zasa bola oficiálnym jazykom johanitských rytierov a do roku 1934 aj rečou vládnucej triedy.
Malťania často začnú vetu v angličtine, pokračujú pár maltskými slovami a skončia opäť anglickým slovíčkom. Mnohí Malťania ovládajú aj taliančinu. Sprievodkyňa to zdôvodňuje blízkosťou Sicílie a tým, že majú k dispozícii 26 talianskych satelitných programov. „Malťania pozerajú viac taliansku televíziu ako maltskú, navyše sa taliančinu učia aj v škole,“ hovorí.
Kočiš zrazu zastaví a kričí na osadenstvo svojho koča: Come on, show me the view! (Poďme, ukážte mi výhľad!) Povel je síce čudesný, no Malťan sa tvári milo, očividne nám odporúča vybehnúť po pár schodíkoch ku hradbám a pozrieť si nádherný výhľad z kopca. Nemali by angličtinu ovládať všetci Malťania? „Veď ju aj ovládajú,“ tvrdí Adrianna Oliva, Slovenka, ktorá na ostrove žije už tridsať rokov, odkedy sa vydala za Malťana. „Keď sa im však nechce baviť s cudzincami, tvária sa, že nerozumejú. Tento sa aspoň snažil,“ povzbudí nás.
Vplyvy všetkých bývalých obyvateľov Malty možno v Mdine pocítiť. Bedekre Mdinu (po arabsky mesto) opisujú ako perlu medzi maltskými mestami – je obohnaná stredovekými hradbami, a keďže sa v nej ľudia namiesto v autách prevážajú v kočoch, prezýva sa aj Tiché mesto. Mdina plná nádherných kostolov, kláštorov a palácov je pôvabným krížencom talianskej a arabskej architektúry. V palácoch turistom bežne podávajú podľa britského zvyku čaj o piatej. Mladý čašník má excelentnú britskú angličtinu, no keď sa zvedavec opýta, či je z Albiónu, len sa usmeje a odpovie: nie, z Estónska, ale v Británii som vyrastal. Na Malte však ako čašníkov možno stretnúť už aj Čechov či Slovákov.
Festival jahôd aj ohňostroja
Slovenka Adrianna opisuje Malťanov ako milých, typicky stredozemných ľudí. „Sú pohodlní, tí, čo to majú k moru desať minút cesty, si radšej prenajmú chatku, len aby tú diaľku nemuseli cestovať a stresovať sa balením vecí. Na druhej strane si vedia užívať život. V nedeľu sa napríklad v rodinách nevarí, všetci sa zbalia a vyrazia na obed do hotela. V reštaurácii rodiny bežne hodujú od dvanástej do piatej,“ vysvetľuje Adrianna.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
O tom, že hovorí čistú pravdu, sa o dva dni presvedčíme na vlastné oči. Náš neskorý nedeľný obed sa začínal o pol štvrtej, keď to v reštaurácii plnej Malťanov hučalo ako v úli. Hukot utíchol až okolo piatej. Museli sme Adrianne dať za pravdu aj v tom, že maltská stredomorská kuchyňa je mimoriadne chutná. Využíva ryby, dary mora, vynikajúce rajčiny a inú skvelú zeleninu z ostrova Gozo či bylinky.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Typickým maltským jedlom je králik – niekde ho podávajú tradične na bylinkách, inde kuchári experimentujú s nemenej chutnou čokoládovo-škoricovou omáčkou. Keď sa chce človek rýchlo zasýtiť, neurobí chybu, keď si v stánku kúpi pastizzi – taštičky z lístkového cesta plnené hráškom či ricottou stoja len tridsať centov. Podľa Adrianny ich miestni jedia od rána do večera. Len na maltskú bylinkovú kávu si treba zvyknúť – varí sa s klinčekmi, lyžičkou škorice a nechýba v nej ani anízovka.
Na svoje produkty sú Malťania hrdí a každé mesto či dedina organizuje festivaly. Raz sa oslavuje festival mlieka, inokedy piva, vína, čokolády, olív a olivového oleja, alebo je práve sezóna jahôd, ako keď sme v apríli boli na Malte my. Preslávené sú najmä jahody z mesta Mgarr, ktoré doslova chrumkali pod zubami – práve tak sa vraj pozná čerstvo odtrhnutá jahoda. Mestečko Qormi zasa pečie najchrumkavejší chlieb na celej Malte, a tak nečudo, že má svoj festival chleba. A nielen to, jeho obyvatelia sa ocitli dokonca aj v Guinnessovej knihe rekordov, keď upiekli najväčší chlieb na svete. Pri oslavách často nechýba ani ohňostroj.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Dobré potraviny Malťania často nakupujú na Goze, sesterskom ostrove. Ten je oázou pokoja a kontrastuje najmä s rušným hlavným mestom Vallettou, ktorá má síce len sedemtisíc stálych obyvateľov, no každý deň sa do nej presúva až 45 000 štátnych úradníkov. To, prirodzene, spôsobuje dopravné zápchy, pretože maltské cesty sú dosť mizernej kvality. Najvyššia povolená rýchlosť je 65 km za hodinu, v mestách len 45 km/h a turisti si tak radi fotia značky s nápisom Speed kills (Rýchlosť zabíja).
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Oceľoví Gozitania
Gozo (s rozmermi 16 × 7,5 km) vzdialené od hlavného ostrova šesť kilometrov alebo 20 minút plavby trajektom, je oproti Malte úrodnejšie a malebnejšie, no podľa miestnych ho od Malty najviac odlišujú Gozitania. Sú to vraj odolní ľudia s oceľovo pevným charakterom. Ten si vypestovali vďaka ustavičnému nebezpečenstvu, ktorému museli v minulosti čeliť. Aj keď piráti vzali do zajatia tisíce ľudí, mnohým Gozitanom sa podarilo uniknúť a vrátiť sa na svoj ostrov. Neskôr mnohí Gozitania emigrovali do anglicky hovoriacich krajín ako Kanada, Austrália či USA, len čo sa však finančne zmohli, vrátili sa späť. Všetci Gozitania totiž svoj ostrov milujú.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Gozo má toľko prírodných krás, že sa im nemožno čudovať. Útesy a zálivy s krištáľovo čistou vodou (v ktorej však žije množstvo morských ježkov), Azúrové okno – úžasnú skalnú formáciu v zálive Dwejra, kúsok vedľa Fungus Rock – 50 metrov vysokú skalu, ktorej sa hovorí aj Gebla tal-General (Generálova skala) . Rástla na nej rastlina, ktorá vraj liečila dyzentériu a iné infekčné choroby a ktorej zbieranie bez povolenia johanitskí rytieri trestali smrťou. A potom saliny – fotogenické soľné panvy s jazierkami, z ktorých sa získava soľ. Pozdĺž salín sa dajú robiť skvelé prechádzky – aj my sme mali jednu sľúbenú, keby sa zrazu zo zatiahnutej oblohy nespustil lejak a more sa nezačalo povážlivo búriť…
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
To však turistovi v letnej sezóne nehrozí – od mája až do septembra vraj na Malte neprší. Na Goze sú tiež megalitické chrámy Ggantija, ktoré vraj postavila obryňa – o tých sa dočítate v samostatnom článku nabudúce.