Svojich sedem divov má aj Poľana

Vodopád Bystrého potoka, pozostatky sopky Poľany a skalný útvar Kalamárka tvoria prvú trojku najúspešnejších siedmich divov Poľany. K nim ľudia v ankete zaradili aj regionálny folklór, Bátovský balvan, Jánošíkovu skalu a podpolianske drevené kríže. Do hlasovania navrhli dokopy až 105 zaujímavostí, ktoré robia región Podpoľania jedinečným.

02.05.2014 14:00
vodopád, Bystrý potok Foto:
Vodopád Bystrého potoka.
debata

Vyhlásenie divov Poľany je vôbec prvou anketou na Slovensku, ktorá sa zamerala na atrakcie pohoria a regiónu, kde sa nachádza. „Nepredostreli sme ľuďom, z čoho si môžu vybrať, ale nechali sme to na nich. Pre nás bolo dôležité, čo si oni sami vážia a čo považujú za unikát,“ hovorí riaditeľka Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana Vladimíra Fabriciusová. Do top desiatky sa dostali aj rázovité lazy nad Hriňovou a Detvou, oblasť Zadnej Poľany a rastlinstvo a živočíšstvo Poľany.

Okrem prírodných a kultúrnych zaujímavostí sa v návrhoch objavili i významné osobnosti spojené s Podpoľaním, od básnika Andreja Sládkoviča až po známeho folkloristu Štefana Nosáľa. Za ten najvýstižnejší návrh však riaditeľka považuje „božský kľud“. „Ak to porovnám s inými pohoriami, tak ten tu naozaj je. Ja to nazývam intimitou Poľany, pretože tu nemáme nijaké veľké lyžiarske strediská, a kto si chce naozaj oddýchnuť, tak práve tu pokoj určite nájde,“ vysvetľuje Fabriciusová.

Zámerom ankety bolo osloviť všetky generácie a zistiť vzťah miestnych obyvateľov k svojmu regiónu. Zúčastnilo sa na nej takmer tristo ľudí. Podľa Fabriciusovej je to veľmi pozitívny počet, ktorý nasvedčuje, že ľuďom nie je región, kde žijú, úplne ľahostajný a vedia pomenovať to, čo v ňom považujú za atraktívne. „Poľana je jedinečné územie s množstvom výnimočných vecí. Aj takto chceme upriamiť na ňu pozornosť a povzbudiť ľudí, ktorí tu žijú, že majú byť na čo hrdí a majú na čom stavať, pretože je tu toho veľa, čo môžu ponúknuť. Vytvorením regionálnej identity sa otvára cesta k rôznym aktivitám, smerujúcim k rozvoju cestovného ruchu a agroturistiky,“ vysvetľuje Fabriciusová. Sedem divov Poľany budú zviditeľňovať v rôznych propagačných materiáloch.

Anketu pripravilo v spolupráci so Správou CHKO biosférickou rezerváciou Poľana zvolenské občianske združenie Pronatur. To sa zameriava na zladenie ochrany prírody a rozvoja územia tak, aby príroda neobmedzovala ľudí a ľudia chránenú prírodu. „Našou motiváciou bolo nabudiť ľudí, aby sami prišli na to, čo je v ich regióne výnimočné. Ak to začnú naplno vnímať, budú sa o tieto hodnoty viac starať, aby ich zachovali pre budúce generácie a mohli ich súčasne využiť pre rozvoj turizmu,“ vysvetlila pohnútky riaditeľka združenia Zuzana Okániková.

Podľa odborníka na cestovný ruch Ľubomíra Motyčku aj takýto krok prispieva k zviditeľneniu regiónu, ktorý si to nepochybne zaslúži. Svojím charakterom je predurčený pre vidiecky turizmus, na ktorom miestni môžu stavať ďalší rozvoj a svoju budúcnosť.

Sedem divov Poľany

  • vodopád Bystrého potoka – prírodná pamiatka, nachádza sa v lesoch nad Hriňovou, v hornej časti Bystrého potoka. Má výšku zhruba 23 metrov, čo ho radí medzi najväčšie vodopády v Západných Karpatoch.
  • sopka Poľana (kaldera/kráter) – najvyššie sopečné pohorie na Slovensku, najväčšia vyhasnutá sopka v Západných Karpatoch a jedna z najväčších v Európe. Je chránenou krajinnou oblasťou. Ide o najzachovanejšie pozostatky stratovulkánu na Slovensku, ktorý má 13 až 14 miliónov rokov. Pôvodná výška sopky sa odhaduje na 2 500 metrov, v súčasnosti najvyšší bod Poľany dosahuje 1 458 metrov.
  • skalný útvar Kalamárka – prírodná pamiatka, ktorá je súčasne archeologickým náleziskom s pozostatkami starovekého hradiska. Nachádza sa nad Detvou, tvorí ju plošina obklopená vencom skalných stĺpov či veží, ktorých výška presahuje desať metrov. Je atraktívnym miestom pre skalolezcov.
  • podpoliansky folklór, tradície, povesti – Podpolianske folklórne slávnosti, heligonkári, fujary, rázovité kroje
  • Bátovský balvan – prírodná pamiatka, leží v Hrochotskej doline. Mohutný veľký blok z čias aktívnej sopečnej činnosti, ktorý sa vo štvrtohorách zrútil do doliny. Má výšku 14 metrov a priemer osem metrov. Zaujímavosťou v ňom je sopečná bomba hruškovitého tvaru, čo znamená, že v čase dopadu bol balvan v polotekutom sta­ve.
  • Jánošíkova skala – nachádza sa tiež v Hrochotskej doline, neďaleko Bátovského balvana. Mohutné bralo, pozostatok sopečnej činnosti, je vysoké až 30 metrov, zvetrávaním sa v jeho strede vytvoril otvor, ktorý pripomína malú jaskynku. Názov je odvodený od povesti, podľa ktorej tu mal Jánošík údajne ukryť poklad. Traduje sa, že Jánošík často brúsil Poľanou, keď chodil za svojou frajerkou do Zvolenskej Slatiny.
  • podpolianske kríže – rázovité drevené vyrezávané kríže na rázcestiach, pozdĺž ciest či pri kostoloch. História ich výroby je viac než storočná a pokračuje dodnes. Samostatná expozícia drevených náhrobných krížov sa nachádza na Kalvárii v Detve. V 40. rokoch minulého storočia sa dostali aj na symbolický cintorín vo Vysokých Tatrách.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #príroda #Tatry #Poľana